V závere minulého týždňa sa konalo volebné Valné zhromaždenie Európskeho paralympijského výboru (EPC). Tri volebné obdobia bol súčasťou jeho výkonného výboru aj Samuel ROŠKO, generálny sekretár SPV.
EPC si v Limassole zvolilo nové vedenie na ďalšie obdobie. Ako hodnotíte tie tri volebné obdobia, ktoré ste strávili v jeho exekutíve?
Bolo to už XIV. VZ EPC, ktoré bolo po štyroch rokoch opäť aj volebným. Voľby boli aj jeho hlavným bodom, avšak je potrebné povedať, že bolo vôbec prvé, na ktorom sa veľmi konkrétne hovorilo o jasnej vízii v predloženej Stratégii EPV. Stratégia bola pripravená na základe dvojročnej práce tzv. „pracovných skupín“, so zastúpením 24 národných paralympyjských výborov (NPV). Konkrétne návrhy Stratégie v jej 4 hlavných pilieroch sme predstavili delegátom na Konferencii, ktorá predchádzala samotnému VZ. Myslím, že celé obdobie môjho 12-ročného pôsobenia odzrkadľovali najmä dve zásadné snahy, o ktoré sme sa s ďalšími členmi exekutívy usilovali: 1. posilnenie postavenia EPC v paralympijskom hnutí nielen v Európe ale aj celosvetovo, a 2. vytvorenie nových príležitostí pre konfrontáciu mladých športovcov na kontinente. Postavenie Európy ako líderského kontinentu potvrdil aj priamo v Limassole prezident IPC Andrew Parsons a výsledky zo všetkých účastí na PH alebo ZPH v období rokov 2008 – 2020 to naozaj potvrdzujú. To je určite potešiteľné a napĺňa ma presvedčením, že pôsobenie v exekutíve EPC malo svoj význam. Ďalšou vecou, na ktorú som hrdý je, že sa mi podarilo presadiť myšlienku organizovania multišportového podujatia pre mládež a to Európskych mládežníckych para hier (EPYG). Ich história sa začala písať v roku 2010 a 2012 v Brne a po nasledujúcich hrách vo Varaždine 2015, Janove 2017 a Pajulahti 2019 sa v budúcom roku uskutoční už šiesta letná edícia opäť vo Fínsku. Určite hry potvrdia trend zvyšovania organizačnej i športovej úrovne a poskytnú účastníkom ďalšie možnosti sebarealizácie, prostredníctvom konfrontácie so seberovnými športovcami (v piatich z deviatich športov budú súťaže v dvoch rôznych kategóriách – do 17 a do 20 rokov). Dokonca v dvoch športoch budú súťaže po prvýkrát v histórii zároveň aj ME juniorov. Bude to v boccii a v goalballe. Prípravy vrcholia a mňa teší, že ma novozvolený prezident EPV Raymon Blondel hneď oslovil s ponukou na pokračovaní v ich príprave. Je to určite záväzok, ale aj ocenenie pre mňa zároveň.
Aké najvýznamnejšie zmeny sa vám podarilo presadiť?
V prvom rade chcem zvýrazniť, že proces riadenia EPC prebiehal za mojej účasti, teda od roku 2009, absolútne štandardne s rešpektovaním rôznorodých názorov, vyplývajúcich zo špecifík regiónov, kultúr či úrovne rozvoja paralympijských športov krajín jednotlivých členov exekutívy. Tie tri obdobia mali svoje špecifiká a my sme museli reagovať na okolnosti, ktoré ich sprevádzali. Na začiatku to boli najmä finančné nezrovnalosti a záväzky, s ktorými sa bolo treba vysporiadať z predchádzajúceho obdobia. Tu zohral veľmi pozitívnu úlohu vtedajší prezident EPC John Petersson a konsolidácia sa podarila do takej miery, že práve teraz – po prezidentovaní R. Kovačiča a následne T. Jentofta, a mojom treťom období v exekutíve, sme odovzdali novému vedeniu rezervy v hodnote niekoľkých stoviek tisíc eur. Transparentná ekonomika a hospodárenie je veľmi podstatná vec, pretože vytvárajú dôveru členstva a ak ju máte, máte tiež podporu a potom sa môžete sústrediť na ostatné dôležité úlohy. Ďalšou bol rozvoj spolupráce medzi NPV s využitím európskych fondov a podpory EK – to bola jedna z ďalších myšlienok, ktorá sa podarila cez rôzne projekty, no a spomínané Európske mládežnícke para hry. Neboli to však všetko len moje myšlienky, skôr to bolo o tom dohodnúť sa na spôsobe realizácie i v ťažkých ekonomických podmienkach.
Bude sa v tomto trende pokračovať aj pod vedením nového prezidenta alebo očakávate v niečom aj zmenu kurzu?
Nový prezident Raymond Blondel je skúsený športový funkcionár a má neuveriteľnú energiu a odhodlanie posúvať veci vpred. Je zároveň aj prezidentom NPV Holandska a pod jeho vedením práve Holandsko dokazuje za posledných osem rokov, že i malá krajina môže byť veľmi dôležitou, a v prípade Holandska zároveň líderskou krajinou medzi najúspešnejšími vo svete. Jej výsledky, či z Ria alebo teraz z Tokia, sú obdivuhodné. Zaznamenali najväčší nárast zlatých medailí z PH. Dá sa teda očakávať oveľa intenzívnejšia práca na poli spolupráce a partnerskej komunikácie s NPV naprieč regiónmi Európy, ale aj s predstaviteľmi IPC. Raymond bol spolu so mnou súčasťou pracovnej skupiny a aktívne spolupracoval pri tvorbe novej stratégie, takže tu je absolútna kontinuita a pri rozvoji športu sme našli množstvo spoločných priorít, ktoré sú súčasťou dnes už schválenej stratégie EPV. Je podporovateľom mládežníckych hier v Európe a dohodli sme sa na organizácii ďalšieho multišportového podujatia a to Európskeho para šampionátu. Ten zorganizujú práve Holanďania v roku 2023 v Rotterdame. Osobne som presvedčený, že sa podarí novému vedeniu ešte vylepšiť finančnú bilanciu a bude sa pokračovať s realizáciou a zapojením do menšieho počtu projektov, ale s väčšou intenzitou.
Jakuba Kraka delegáti do exekutívy nezvolili, takže Slovensko bude v ďalších rokoch bez zastúpenia vo vedení EPC. Aké sú hlavné výhody pre slovenský para šport, ak máme priame zastúpenie v exekutíve?
Každé naše zastúpenie v medzinárodných štruktúrach je ocenením slovenského športu a paralympijského športu zvlášť. Takže už len získanie mandátu je dôkazom toho, že spĺňate určité predstavy a máte dôveru ľudí. Naozaj, je dnes treba vážiť si každého kto chce, má snahu, predpoklady a uchádza sa o dôveru, zvlášť na úrovni európskej či dokonca štruktúr Medzinárodného paralympijského výboru alebo medzinárodných federácií. Jakub má predpoklady ďalej pracovať na sebe, aby tú dôveru raz získal. Verím tiež, že sa mu podarí rozšíriť medailovú zbierku na nadchádzajúcich ZPH v Pekingu a tým posilniť svoje ambície. Budem mu fandiť a určite stále podporovať jeho alebo aj iných kandidátov zo Slovenska do medzinárodných štruktúr. Myslím, že nie len ja, ale všetci, ktorí sme pracovali alebo pracujú v medzinárodných štruktúrach športu potvrdia, že mať možnosť ovplyvňovať vývoj, riadenie a smerovanie športu je súčasťou športovej diplomacie a kto ju má, ten je o krok vpredu.
Na rokovaní bol prítomný aj prezident IPC Andrew Parsons. V akom postavení sa aktuálne nachádza EPC k hlavnej strešnej organizácii svetového parašportu?
EPC je nedeliteľnou súčasťou medzinárodného paralympijského hnutia, zastrešeného IPC. Jeho prezident vníma dominantné postavenie Európy a NPV z Európy pri rozvoji paralympijského športu, ale i ďalších športov zdravotne znevýhodnených. IPC začiatkom decembra čakajú tiež voľby a bude závisieť od ich výsledku, ako sa posunie ďalej pripravovaná zmena riadenia paralympijského hnutia, ktorej súčasťou je aj postavenie regiónov. Na prezidenta kandiduje len Andrew Parsons, a preto verím, že EPC bude mať i naďalej svoj rešpekt a vzťahy sa budú upevňovať tak, že budeme môcť byť viac spokojní s podporou európskych NPV a EPC.
Čo by vás z pohľadu bývalého člena vedenia EPC najviac potešilo v nasledujúcich rokoch v európskom para športe?
Je stále čo vylepšovať, máme rezervy, máme skúsenosti, máme silné regióny v Európe, ale máme aj slabšie miesta. Ja som sa ich snažil veľmi podrobne pomenovať a zmapovať v mojom príspevku na konferencii pred VZ a ten pohľad mal veľmi pozitívnu odozvu u delegátov. Preto verím a to je jedna z vecí, ktoré by ma potešili najviac, keby sa zintenzívnila spolupráca pri rozvoji športov v regiónoch a medzi regiónmi a aby Európa ako kontinent i naďalej dominovala vo výsledkoch najvýznamnejších podujatí. A tiež to, aby nič už zvonku nezasiahlo do športových kalendárov, a aby sa športovci mohli nerušene pripravovať na svoje zápolenia. No, a v neposlednom rade, aby budúcoročné dve významné podujatia – ZPH Peking 2022 a EPYG Pajulahti´22 prispeli k naplneniu cieľov všetkých európskych NPV.