Konferencia „Slovensko bez bariér“, pokračovala príspevkom ministra šťastia Vladimíra Syneka pod názvom „Šťastie bez bariér“. Počas svojej prednášky hľadal spoločne s účastníkmi konferencie odpoveď na vzťah medzi šťastím, hranicami a bariérami.
Nadviazal v nej na slová predsedu SPV Jána Riapoša, ktorý v úvodnom príhovore zdôraznil, že „nie všetko je merateľné ekonomikou, lebo zdravotne znevýhodnených ľudí pribúda, čo je zlá správa pre svet, hoci stále sa deklaruje, že žijeme lepšie a šťastnejšie a preto bude nutné otvoriť aj tému, že prečo?“. Ľudia dnes podľa jeho slov plávajú po povrchu, namiesto toho, aby sa ponorili do problematiky, lebo doba si vyžaduje rýchle riešenia. „Rýchlosť je však zlým faktorom, preto netreba hľadať rýchle, ale korektné riešenia, aby sme mali radosť z toho, čo robíme, a ako to robíme“, zdôraznil.
Minister šťastia sa venoval šťastiu ako „zdevalvovanému pojmu“ a dodal, že podľa výskumu má iba 7 % Slovákov pocit šťastia. Za tri faktory, ktoré ovplyvňujú subjektívny pocit šťastia, označil vzťahy, prácu a spoločnosť. Na viacerých príkladoch vysvetlil v interakciu medzi nimi.
Tému SME SI ROVNÍ – vyhodnotenie projektu SPV otvoril jeho vedúci Michala Hasara. Na úvod zdôraznil, že názov vystihuje hlavnú myšlienku a cieľ jeho aktivít. „V rámci projektu sme vytvorili sieť klientských centier po celom Slovensku, kde motivátori, ktorí sami prešli obdobím vyrovnávania sa s hendikepom, sa ako rovní s rovným stávajú partnerom našich klientov. Prístupom peer to peer vedia najlepšie pomôcť ľuďom, ktorí cítia obavy o svoju budúcnosť, ako ju ovplyvní ich zmenený zdravotný stav. Motivátori majú osobné skúsenosti s tým, aké to je, ak na vás zrazu hľadia ako na iného človeka, ak prídete o istoty a komfort spoločenského postavenia“.
V roku 2020 v rámci prvého projektu Paralela bolo do projektu zapojených 24 motivátorov, v súčasnosti ich je už 45, z toho 23 účastníkov paralympijských hier. „Šport ako stimulátor je vhodný na to, aby sme pomohli vrátiť do života ľudí, ktorí zo dňa na deň prišli k nejakému hendikepu. Preto využívame pri tom vo veľkej miere úspešných parašportovcov, ktorí dosiahli krásne úspechy, vedia svojimi skúsenosťami dať príklad klientom a ponúknuť im inovatívny spôsob komunikácie pri ich návrate do bežného života“, povedal generálny sekretár SPV Samuel Roško, zodpovedný za projekt SME SI ROVNÍ. Zároveň doplnil, že v súčasnosti má projekt už 1156 klientov vo všetkých krajoch, pričom najviac sa ich podarilo zapojiť na východnom Slovensku, v okresoch Michalovce a Prešov. „Pracujeme na tom, aby sme aj po skončení tohto projektu mohli využiť ľudský kapitál, ktorí sme nazhromaždili a ďalej pomáhali ľuďom, ktorí to potrebujú“, zdôraznil Michal Hasara.
Po vedúcich projektu predstúpili pred účastníkov konferencie motivátorka Lucia Krivosudská a vedúci centier Milan Kašiak, aby sa podelili o svoje osobné skúsenosti z terénu. „Za štyri roky sa nám podarilo spustiť päť regionálnych centier – v Piešťanoch, Žiline, Kováčovej, Prešove a Košiciach, kde sa vytvorilo 48 pracovných miest. Bolo to posledné ohnivko v tej sociálnej reťazi, ktoré chýbalo, lebo my, ktorí sme mali úraz v 90. rokoch, sme nemali takéto možnosti a museli sme sami všetko skúšať, lebo nám nemal kto poradiť“, poukázal Kašiak na význam projektu a samotných centier. „Práca s ľuďmi je veľmi náročná, ale zároveň každý klient ma dokázal niečím novým motivovať. S viacerými sme si vytvorili priateľské vzťahy a stretávame sa aj mimo centier“, zdôraznila Krivosudská. Ako príklad ukážkovej klientky predstavila Klaudiu Úradníčkovú, ktorá napriek hendikepu dokázala sama vytvoriť chránené pracovisko, ale osobne sa, žiaľ, napokon na konferencii nemohla zúčastniť. O skúsenosti z fungovania reálnej spolupráce sa podelila aj ďalšia dvojica – motivátor Jozef Miština (viacnásobný medailista zo ZPH v paraalpskom lyžovaní) a jeho klient Radoslav Lebeda. Miština okrem iného spomenul aj centrum v prírode, ktoré vytvoril v Koši pri Prievidzi, ako miesto voľnočasových aktivít pre klientov.
Záver bloku patril Mirkovi Zemanovi, ktorý je tvorcom portálu vozíčkár.info s unikátnou aplikáciou vozickarMAP na monitoring prístupnosti objektov. „Našu platformu charakterizujú indexácia a filtrácia, nedáva priestor pre eseje. Je postavená na parametroch, nie na subjektívnych pocitoch, a tým dáva vozičkárom možnosť zhodnotiť svoje schopnosti, keď sa niekam vyberú. Preto popisujeme, nehodnotíme“, uviedol a dodal, že k dnešnému dňu zahŕňa aplikácia už 4706 objektov.
