Už koncom februára na Svetovom pohári v Dubaji mal popradský paralukostrelec Dávid Ivan nakročené k veľkému výsledku. Po kvalifikácii bol s nástrelom 612 bodov druhý. Len Francúz Guillaume Toucoullet bol lepší. Obaja mali vďaka tomu v 16-finále voľný žreb. Dvadsaťjedenročný Popradčan si v osemfinále poradil s Ukrajincom Romanom Chajkom, no jeho krajan Mykola Halyšich mu vo štvrťfinále vystavil nečakanú stopku. Jedinou medailou z Dubaja tak zostal bronz Marcela Pavlíka.
Talentovaný Ivan však boj o paralympiádu v Tokiu, ktorá by bola jeho premiérová, nevzdáva. Šancu bude mať v júli na Svetovom pohári v českom Novom Měste nad Metují (5. – 11. 7.). „Ak sa zmestím do prvej trojky alebo prebojujem do finále. To ešte nie je definitívne známe. No šanca tam je. Ja som veľký optimista a bol by som hrozne rád, ak by to vyšlo, ale radšej zostanem pri zemi. Nikomu nepomôže príliš sa tým zaoberať dopredu. Jediné, čo môžem urobiť je čo najlepšie sa na súťaž pripraviť,“ vraví študent 1. ročníka na fakulte informatiky v Žiline.
Strieľa aj v Žiline
Preteky v Čechách mali byť pôvodne náhradou za zrušené majstrovstvá Európy v talianskej Olbii, no napokon sa budú konať len ako Svetový pohár. To však Ivana trápiť nemusí. Stále to bude jeho posledná možnosť ako do Tokia preniknúť. „Dúfam, že budem mať rovnako dobrú prípravu ako som mal pred Dubajom. Strieľam nielen doma ale aj v Žiline, v tamojšom klube LK Reflex na súkromnej strelnici. Pred sveťákom som tam bol každý deň,“ vraví.
Aj tréner našich paralukostrelcov Vladimír Majerčák je z jeho progresu v posledných rokoch nadšený. „V Dubaji ma milo prekvapil. Len ešte musíme popracovať na jeho psychike.“
Dávid to veľmi dobre vie. „Čo už. Som veľmi emočne naladený. Rýchlo sa viem tešiť, rýchlo som sklamaný. Aj preto teraz využívam služby mentálneho kouča Adama Truhlára. Spolupracujeme len chvíľu, ale cítim, ako sa to zlepšuje,“ pochvaľuje si náš reprezentant.
Paralukostreľbe sa mladý Popradčan, ktorý sa tak ako jeho o päť rokov mladší brat Denis narodil s vrodenou chybu na pravej nohe (obom v nej chýba ihlica) venuje od základnej školy. „Ukázal mi ju tréner Ivan Šimo a chytilo ma to. Strieľam aj so zdravými,“ spomína.
Šťastie s kórejským lukom?
Keď vyhral po prvý raz titul halového majstra Slovenska a zaradili ho do Centra talentovanej mládeže, už vedel, že to s týmto športom myslí vážne. Len tá psychika. „V roku 2017 na pretekoch v Chorvátsku so zdravými som sa zosypal. Všetky veľké mená, ktoré tento šport má, zrazu strieľali predo mnou. Nevedel som na to prestať myslieť. Naposledy v Dubaji som si zasa príliš pripúšťal ten dobrý výsledok z kvalifikácie. Už som sa videl ďalej, ako som reálne bol,“ priznáva svoje chyby Ivan.
Do pretekov v Čechách je však odhodlaný urobiť maximum aj v tejto sfére, aby rozšíril slovenskú dvojicu, ktorá má Tokio isté (Pavlík, Marečák). Ktovie, možno mu prinesie šťastie aj luk, s ktorým šípy na sedemdesiatmetrovú vzdialenosť vysiela. „Volá sa Win Win. Vyrába ho kórejská firma a dokonca má s víťazstvom aj motto. Znie Born to Win (Narodený pre víťazstvá),“ podotýka Ivan.
Mimochodom, v kadetskej kategórii už v rovnakom športe strieľa aj jeho 15-ročný brat Denis. Možno sa raz dočkáme okamihu, keď nás na paralympiáde budú reprezentovať obaja. Tak ako na olympiáde vo vodnom slalome napríklad bratia Hochschornerovci. „Jasné, že by to bola paráda,“ zasníval sa Dávid. Už teraz bratovi radí, čo a ako. „No nie vždy si nechá,“ smeje sa náš reprezentant.
Mladík, ktorý sa rád preháňa na autách, chcel kedysi robiť hokejbal. S jeho hendikepom však nemal šancu uspieť a tak svoju pozornosť obrátil k paralukostreľbe. „Ruky mám v poriadku,“ vraví.
AUTOR: Rastislav Hríbik