Reprezentačný tréner slovenskej parastreľby Milan Goleňa o príprave, zrušených pretekoch, obavách z covidu, aj o technických problémoch. V Tokiu však budú parastrelci jednými z našich najhorúcejších medailových želiezok v ohni.
Slovensko má v súčasnosti tri isté miestenky na PH, ktoré získali za titul majstrov sveta 2018 v kórejskom Cheongju Veronika Vadovičová, Radoslav Malenovský a Kristína Funková. Môžeme očakávať ešte ďalšiu miestenku?
Posledná možnosť získania miestenky je na pretekoch Svetového pohára v peruánskej Lime, ktoré sa uskutočnia 10. – 19. júna. Slovensko sa však na nich nezúčastní, nakoľko väčšina našich strelcov po zvážení pandemickej situácie odmietla účasť. Miestenku tak môžeme získať ešte udelením tzv. bipartitnej karty.
Ako a kde prebieha v súčasnosti príprava?
Vzduchovková príprava prebieha v domácich podmienkach. Radoslav si prenajíma strelnicu v Šaštíne, Veronika, Kristína a ďalšia časť reprezentácie sa pripravuje na našej domácej strelnici vo Vinohradoch nad Váhom. Malorážkovú strelnicu využívame momentálne kvôli počasiu v Nitre u pána Fraňa, ktorý nám maximálne vychádza v ústrety. Táto strelnica je úplne krytá, preto je veľmi vhodná na tréning polôh a finále. V súčasnosti sa už chystáme prejsť na vonkajšiu malorážkovú strelnicu do Jaroviec, kde si strelci okrem polôh budú vedieť natrénovať aj situácie za rôzneho počasia.
Niektoré podujatia vám zrušili, takže paralympijský rok zatiaľ nepatrí medzi tie cestovateľské. Čakajú vás nejaké v najbližšom čase?
Vzhľadom na súčasnú situáciu v celom svete sa niektorí parastrelci aj z taktických dôvodov rozhodli nezúčastniť ani jedných pretekov. Výnimkou je Radoslav, ktorý plánuje účasť na súťaži v Novom Sade (Srbsko) v dňoch 1. – 4. júla. Začiatkom roka nám zrušili ME vo fínskom Lohja, potom aj súťaže vo Wroclavi a Hannoveri. Tento rok sa zatiaľ konali preteky iba v Spojených arabských emirátoch, aj to s veľmi nízkou účasťou. Niektorí strelci sa obávajú covidu a nebolo by asi veľmi vhodné ho teraz pred PH dostať. Možno sa na prvý pohľad zdá, že postcovidové príznaky u streľby nemôžu zapríčiniť žiadny problém, ale treba si uvedomiť, že napríklad v disciplíne 3×40 strelec dvíha 7,5 kg pušku takmer tri hodiny. Zároveň pri streľbe je okrem sily veľmi dôležité aj správne dýchanie. Som veľmi rád, že momentálne sa u žiadneho z našich športovcov nepotvrdilo toto ochorenie a hlavne nebol by som rád, keby k tomu došlo tesne pred paralympiádou.
Čo považujete za kľúčové v príprave na Tokio?
Príprava na Tokio je úplne iná ako po minulé roky. Je to niečo nové aj pre mňa. Strelnice boli v podstate väčšinu času zatvorené, fitnescentrá tiež, preto sme sa pripravovali väčšinu času, hlavne na vzduchovkové disciplíny, výlučne na domácich strelniciach v Šastíne a vo Vinohradoch nad Váhom. Aj tu však bol problém so servisom a s niektorými náhradnými dielmi, pretože napríklad Nemci počas lockdownu viacmenej nepracovali a práve oni sú našimi najväčšími dodávateľmi od nábojov až po výstroj. A niektoré komponenty prišli len pred pár dňami. Všetko sa doťahuje na poslednú chvíľu, veľa dielov je už iných. Napríklad Veronika, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že bude strieľať s tou istou vzduchovou puškou, bude vo vzduchovke strieľať s úplne inými komponentmi, z čoho nie sme veľmi nadšení. Ale dúfam, že všetko dotiahneme do úspešného konca a športovci budú maximálne pripravení na Tokio. Pre nás je kľúčové obsadiť čo najlepšie miesta práve vo vzduchových puškách, kde sa asi najviac zamerala naša príprava.
Strelci musia venovať veľa pozornosti aj technickému zabezpečeniu, čo ste práve naznačili. Museli ste riešiť ešte nejaké ďalšie zásadné veci v tejto oblasti?
Výmena hlavní je u nás v podstate každoročný proces. Napríklad vzduchové pušky Anschutz, z ktorých aktuálne strieľajú Veronika a Kristína, zmenil dizajn, zmenil hlavne a zbraň je tak úplne inak vyvážená. Aj z toho dôvodu sme museli v podstate začínať od nuly. Elektronické terče, ktoré používame, sme tiež museli dať servisovať, pretože sme zistili, že ukazujú chybné rany. V podstate jeden terč nemáme doriešený stále a tak sme museli riešiť kúpu nových komponentov, aby príprava mohla pokračovať ďalej. Vždy rok pred PH sa šijú nové kabáty. Teraz sme z dôvodov lockdownu kabáty neušili, preto strelci pôjdu v pôvodných. Momentálne, aj keď je situácia už lepšia, niet zasa času na výmenu. Rado v podstate zariskoval a skúsil si dať ušiť kabát na diaľku s tým, že ešte doopravoval niektoré nedostatky a rozhodne sa napokon, s ktorým kabátom pôjde. Strelivo bolo tak isto problémové a išli sme nadoraz so starými zásobami. Nové náboje nám v podstate dôjdu len teraz v najbližších dňoch. Ale myslím si, že s podobnými problémami sa momentálne boria aj iné krajiny a preto najdôležitejšie bude strelcov pripraviť na psychickú odolnosť.
Veronika a Rado sú členmi Športového centra polície (ŠCP), kde zrejme prebieha gro ich prípravy. Ako je to s Kristínou?
Áno, u Veroniky a Rada sa ŠCP významne podieľa na ich príprave a môžu sa spoľahnúť na maximálna podporu a pomoc zo strany centra. Kristína je na rozdiel od tejto dvojice školopovinná, preto je tu aj ťažšie zosúladiť tréningy a školu a v podstate tréningy prebiehajú len v popoludňajších hodinách.
Aká je ďalšia základňa paralympijských strelcov za touto špičkou a kto do nej patrí? Prípadne, objavili sa aj nejaké nové talenty?
Okrem trojice majstrov sveta patria do našej základne aj ďalší dobrí parastrelci ako Radoslav Morvay a Štefan Varga, ktorí mali v podstate miestenku do Tokia na dosah. Bohužiaľ, kvôli súčasnej pandemickej situácii im to nevyjde. Radoslav Morvay sa stal druhýkrát otcom, aj preto opatrne zvažoval svoje účasti v zahraničí. Čo sa nových parastrelcov týka, veľký talent som videl v Tomášovi Libardim, ktorý je ale už teraz tiež otcovsky zaneprázdnený a pandémia mu tiež nič dobré nepridala. Ale dúfam, že po PH sa opäť naštartuje. Máme aj dvoch nových strelcov – Jesiku Tóthovú a Aurela Polčíka, ktorí čakajú na klasifikáciu a dúfam, že tento proces sa podarí po PH uskutočniť.
