Plavci, lyžiari aj mnohí ďalší. Ani viacerých zdravotne znevýhodnených športovcov pliaga menom koronavírus neobišla. Prekonať chorobu je jedna vec, dostať sa späť do formy druhá. Najmä, keď športovec musí dbať aj na to, ako predísť možným vážnym komplikáciám po infekcii. Medzi ne patrí napríklad pľúcna fibróza či pozápalové stuhnutie pľúc. „Dať rady platné pre všetkých je mimoriadne ťažké, koronavírus a jeho následné prejavy majú množstvo podôb. Nikto s tým nemá enormne veľa skúseností, aj keď ten vírus tu už máme rok,“ konštatuje všeobecný lekár František Pisarčík, ktorý dlhé roky spolupracuje aj so Slovenským paralympijským výborom.
Multivitamínová terapia
„Vo všeobecnosti je dobré užívať lieky na podporu imunity. Dať si multivitamínovú terapiu. Pri zápaloch pľúc ordinujeme aj antibiotiká,“ pokračuje Pisarčík.
Ak už športovec vypadne z tréningového rytmu, je pochopiteľné, že sa chce čo najskôr vrátiť k plnej záťaži. Podľa Pisarčíka to však nie je správna cesta. „Lepšia je postupná záťaž, žiadny plný tréning. Podľa popisovaných stavov dnes už vieme, že v niektorých prípadoch trvá tri až šesť mesiacov, kým sa športovec dokáže zbaviť všetkých problémov. Žiaľ. Stále je pritom potrebné vlastný stav sledovať.“
Viacerí – pre pocit istoty – absolvovali po prekonaní kovidu aj kontrolu funkčnej kapacity pľúc. Podľa lekára tak vraj treba učiniť len v prípade, ak telo vykazuje klinické príznaky. „V každom prípade je však vhodné dodržiavať aj naďalej ochranné opatrenia. Aj v prípade, keď už je jednotlivec zaočkovaný. Očkovanie vás pred kovidom neochráni. Stále ho môžete dostať, len priebeh už bude úplne iný. Ale to nie je nič nezvyčajné, platí to aj pri iných očkovacích látkach. Napríklad proti pneumokokom,“ konštatuje Pisarčík.
lekár František Pisarčík
Chvíľu s teplotou, chvíľu podchladený
Vírus neobišiel ani nášho 16-ročného zdravotne znevýhodneného plavca Denisa Nadzona. „Našťastie, priebeh nebol najhorší. Bol taký zaujímavý. Najskôr som mal zvýšenú teplotu, potom som sa cítil podchladený, vzápätí ma zase bolela hlava. Ale prešlo to a keď som sa vrátil do vody, necítil som sa oslabene,“ vraví paralympionik z Košíc.
Hoci mu chcel tréner našich paraplavcov Henrik Krč naordinovať ľahší tréning, Nadzon si na nedávnej Veľkej cene Slovenska v Šamoríne, kde premiérovo štartovali aj paraplavci – trúfol aj na krauliarsku štvorstovku, vyplával si na nej osobák a limit na nadchádzajúce majstrovstvá Európy na Madeire. „Dlho to bolo fajn, ale v závere som už mal dosť,“ netajil Denis, ktorý v detstve utrpel mozgovú obrnu a má problémy s celou pravou stranou tela.
Tréner Krč však plavcov šetril, ako sa dalo. „Viacerí absolvovali skrátené tréningy, plávali len ľahúčko. Tak aby aspoň boli vo vode. Maximálne však 45 minút či hodinu. Stále som sa ich pýtal, ako sa cítia, len postupne sme pridávali záťaž. Nemá význam to siliť. Keď to nejde, tak to nejde.“
Viacerí plavci absolvovali po problémoch s dýchaním aj odborné vyšetrenia. „Táňa (Blattnerová – pozn. red.) napríklad z piatich balónikov dokázala nafúkať len tri. Jasné, že sme ju šetrili,“ netají Krč.
Zlepšovák z Olomouca
Pomôcť športovcom no aj ostatným infikovaným sa pokúsili aj odborníci z Fakultnej nemocnice Olomouc a tamojšej Univerzity Františka Palackého.
Pre pacientov vyliečených z choroby COVID-19 vypracovali sériu cvikov, ktorá im má pomôcť vrátiť sa k bežnému fungovaniu. Obsahujú nácvik správneho dýchania, silový tréning či vhodné vytrvalostné aktivity.
Najmä v prípade pacientov s miernym priebehom choroby sú vhodné aj kondičné prechádzky. To všetko s cieľom prekonať únavu, vyčerpanie a zadýchanosť, ktoré sú najčastejšie sprievodným javom po prekonaní vírusového ochorenia. „Dýchanie má vplyv na celý náš organizmus. Veľa ľudí dýcha zle, čo v konečnom dôsledku zhoršuje ich telesnú výkonnosť. A to nielen pri športovcoch. Pritom správne dýchanie nestačí. Treba sa zamerať aj na ostatné časti nášho tela,“ konštatuje na stránkach olomouckej nemocnice prednostka Kliniky telovýchovného lekárstva a kardiovaskulárnej rehabilitácie profesorka Eliška Sovová.
Tým, u ktorých mal kovid mierny priebeh, radí začať s tréningom 14 dní po chorobe. „Nadmerné potenie, zadýchanosť či veľkú únavu by však mali brať ako signály k spomaleniu,“ radí Sovová.
Mnohí športovci dobre vedia, o čom hovorí. Návrat po chorobe trápil biatlonové sestry Fialkové či maratónca Tibora Sahajdu. A v poslednom čase aj plavca Tomáša Klobučníka, ktorý pre pretrvávajúce problémy v šamorínskom bazéne počas VC Slovenska radšej neplával vôbec.
Univerzálnou radou však zostáva, že ak problémy dlhodobo pretrvávajú, kontaktujte svojho lekára. Ignorovanie ťažkostí môže mať nepríjemné následky. Ako napríklad zápal srdcového svalu.
AUTOR: Rastislav Hríbik
FOTO: www.paralympic.sk/galerie/
Ak už športovec vypadne z tréningového rytmu, je pochopiteľné, že sa chce čo najskôr vrátiť k plnej záťaži. Podľa Pisarčíka to však nie je správna cesta. „Lepšia je postupná záťaž, žiadny plný tréning. Podľa popisovaných stavov dnes už vieme, že v niektorých prípadoch trvá tri až šesť mesiacov, kým sa športovec dokáže zbaviť všetkých problémov. Žiaľ. Stále je pritom potrebné vlastný stav sledovať.“
Viacerí – pre pocit istoty – absolvovali po prekonaní kovidu aj kontrolu funkčnej kapacity pľúc. Podľa lekára tak vraj treba učiniť len v prípade, ak telo vykazuje klinické príznaky. „V každom prípade je však vhodné dodržiavať aj naďalej ochranné opatrenia. Aj v prípade, keď už je jednotlivec zaočkovaný. Očkovanie vás pred kovidom neochráni. Stále ho môžete dostať, len priebeh už bude úplne iný. Ale to nie je nič nezvyčajné, platí to aj pri iných očkovacích látkach. Napríklad proti pneumokokom,“ konštatuje Pisarčík.
Lekár František Pisarčík