„Legislatívnemu procesu by mal predchádzať filozofický proces v spoločnosti,“ zdôraznil predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš.
„Keď do perfektného vzorca vložíte zlé údaje, výsledkom je v konečnom dôsledku zlé riešenie,“ definoval Branislav Strečanský, riaditeľ kancelárie štátneho tajomníka pre šport Richarda Nemca, aktuálny stav podpory slovenského športu zo strany štátu, presnejšie zo strany rezortného ministerstva, ktoré má patronát nad slovenským športom.
Podnetom k tejto jeho úvahe bola diskusia okolo nového Zákona o športe, ktorý je momentálne v programe rokovaní poslancov NR SR. Podľa štátneho tajomníka pre šport Richarda Nemca hlavnou ambíciou poslancov – najmä bývalých vrcholových športovcov a bývalých reprezentantov v slovenskom parlamente – je dopriať slovenskému športu viac finančných prostriedkov.
To bola podľa neho nosná idea nového znenia Zákona o športe. Keďže však tvorcovia tohto zákona nepovažovali za potrebné diskutovať o jeho znení so športovou obcou, predstavitelia slovenského športu sa k nemu stavajú odmietavo. Dokonca vydali výzvu, aby poslanci tento zákon stiahli z parlamentu. A to aj napriek tomu, že poslanci im sľubujú o desať miliónov eur väčšiu dotáciu. Predstavitelia športových organizácií a spolkov totiž v prvom rade volajú po transparentnosti, odbúraní prebytočnej byrokracie a nastolení rovnakých pravidiel pre všetkých. Toto sú hlavné výhrady, ktoré už niekoľkokrát v uplynulých dňoch na niekoľkých rokovaniach a stretnutiach otvorene prezentovali smerom k spomínanej legislatívnej norme. A premiérový ročník športovej konferencie Sport Connections v Bratislave nebol v tomto smere výnimkou.
Aby sa podobný lapsus pri tvorbe zákonov v dielni NR SR už neopakoval, prijateľné riešenie hľadali aj jej účastníci. Odporúčania od pracovníkov rezortného ministerstva im v obsažnom vystúpení tlmočil práve Branislav Strečanský. Širokej športovej obci odporúča štyri kroky, ktoré by pomohli pri posilnení pozície športu v našej spoločnosti. Ako známy tvorca povestného vzorca pre výpočet prideľovania financií pre jednotlivé športové odvetvia im prezentoval ďalšie matematické vzorce, podľa ktorých by sa slovenský šport mal naďalej riadiť. Ktoré by mu podľa neho pomohli získať všeobecnú podporu v širokej verejnosti.
Na rozdiel od spomínaných povestných vzorcov im však tlmočil aj kvarteto odporúčaní, ktoré by mali slovenskému športu a športovým odvetviam pomôcť v tomto neľahkom období, ktoré momentálne prežívajú.
- čestne a otvorene pomenovať a definovať problémy v oblasti športu.
- výrazne posilniť analýzy daného stavu a pomôcť si navzájom pri spoznávaní problémov.
- stále čistiť dáta, čo v praxi znamená vytvoriť, vypracovať a spojazdniť nový informačný systém na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu.
- pracovať na novej a dobrej koncepcii podľa motta: pomôžme spolu nájsť pochopenie pre nové veci v oblasti športu.
Predseda Legislatívno – právnej komisie SOŠV Patrik Hrbek však v rámci diskusie o tejto zložitej oblasti budúcej normotvorby pre slovenský šport pripomenul, že nové znenie Zákona o športe nebolo pred rokovaním v parlamente na Legislatívnej rade vlády SR, čo je najnovšie zaujímavá prax. Prekvapilo ho, že Zákon o športe chcú prijať bez diskusie so slovenskými športovými odborníkmi. Pre realizáciu tohto zákona je totiž veľmi zlé, že jeho iniciátori nepochopiteľne obišli športovcov a parašportovcov, čo im už dlhšie vyčítajú všetci kritici tejto chystanej legislatívnej normy, podľa ktorej by sa mal slovenský šport riadiť.
„Aj preto diskusia okolo tohto zákona je v spoločnosti veľmi náročným procesom. A každým dňom pribúdajú jeho kritici,“ zdôraznil generálny sekretár Slovenského atletického zväzu Vladimír Gubrický. „Nie je dobre, keď sa máme riadiť nariadením: ´Povedzte nám všetko o vašej členskej základni a my vám dáme peniaze na činnosť. “Akoby tvorcovia zákona a pracovníci rezortného ministerstva predstaviteľom športových zväzov nedôverovali, akoby im neverili. Kontrolný mechanizmus je obrovský. To je dôkaz toho, aké postavenie v rámci spoločnosti má šport,“ konštatoval generálny sekretár SAZ.
Bývalý štátny tajomník MŠVVaŠ Ivan Husár vždy tvrdil, že v slovenskom športe je peňazí dosť. Ale realita je žiaľ iná. „Pomôžem si príkladom z nedávnych dní. Tento týždeň v Budapešti slávnostne otvorili Národné atletické centrum, na ktorom v auguste budú majstrovstvá sveta v atletike. Postavili ho za 600 miliónov eur! Sumu 600 miliónov eur nemá k dispozícii celý slovenský šport, nie to jedno športové odvetvie. V Maďarsku dokážu za takú sumu postaviť Národný atletický štadión. A podobných moderných štadiónov v Budapešti, či v iných mestách tejto krajiny nájdete viac. Choďte sa pozrieť na akých športoviskách sa v Poľsku hrá volejbal, basketbal, hádzaná. Ako je to možné, že v Maďarsku to vedia urobiť? Ako je možné, že v Poľsku to vedia urobiť? A ako je možné, že na Slovensku to nejde? Kde robíme chybu, že infraštruktúra pre šport v našej krajine výrazne zaostáva za podmienkami 21. storočia? Čo robíme zle, že to nevieme?“ uvažoval nahlas prezident SPV Ján Riapoš. Odpovede od kompetentných sa počas tejto športovej konferencie nedočkal. Podľa neho je tiež zlé, že aj v rozpore s Ústavou SR, štát a jeho orgány prenášajú zodpovednosť na občianske združenie. „Lámeme Ústavu SR na kolene. Byrokracia v našom štáte nemá obdobu. Zo stovky športov až 32 športových odvetví má na činnosť priznaný ročný príspevok 30.000 eur. Čo si v dnešnej dobe môžu dovoliť podniknúť za túto sumu? Čo za tieto peniaze môžu pre svojich športovcov zabezpečiť? pýtal sa za všetkých Ján Riapoš.
Ako uviedol ďalší príklad, slovenskí rýchlokorčuliari musia robiť svoje súťaže práve v Maďarsku, lebo doma nemajú vhodné podmienky. Takže v súčasnom informačnom systéme ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu figurujú ako športový zväz, ktorý nevyvíja činnosť na Slovensku! Preto nemôže nahlásiť do informačného systému nie iba počet oficiálnych súťaží, ale ani počet aktívnych športovcov. Pre rezortné ministerstvo neexistujú, nemajú nárok na financie od štátu. Aj keď existujú, aj keď ich športovci vyvíjajú aktivitu. Ale nie na území Slovenska. Je to jednoducho začarovaný kruh. To isté platí aj pre prideľovanie financií pre slovenských paralympionikov. Hoci súťaže majú prakticky od januára, štátnu dotáciu im schvaľujú v marci, resp. v máji. To je ďalší lapsus, s ktorým sa trápia už roky. Podľa šéfa SPV novému zneniu Zákona o športe chýba ambícia podporovať významné medzinárodné podujatia na území Slovenska. „Kandidačný proces na nejaké významné medzinárodne podujatie ide naprieč volebným obdobiam u nás, no my máme skúsenosti z minulosti, že sa zmení vláda a nový vládny kabinet túto kandidatúru zhodní zo stola. Dôkazom bola zmena dejiska Medzinárodného olympijského festivalu mládeže (EYOF) v roku 2022. Ešte šťastie, že jeho organizácie sa po Košiciach ujala Banská Bystrica,“ pripomenuli nedávnu realitu tvrdí kritici nového Zákona o športe.
„Nie je tu dlhodobá koncepcia, v ktorej by bolo stanovené, koľko percent na chystané podujatie poskytne štát, koľko medzinárodná organizácia, koľko treba zabezpečiť od sponzorov a reklamných partnerov. Toto všetko aj v novom znení Zákona o športe chýba,“ zdôraznil Ján Riapoš. Podľa neho najväčším nedostatkom súčasného diania v slovenskom parlamente okolo nového Zákona o športe je absencia nosnej filozofie, podľa ktorej by sa šport na Slovensku mal riadiť.
„Legislatívnemu procesu v NR SR by mal predchádzať filozofický proces v celej spoločnosti. Mal by byť výsledkom a ovocím širokej diskusie s odborníkmi. U nás je to presne naopak. Najskôr dáme do parlamentu zákon a potom sa o ňom bavíme. Preto nie div, že znenie zákona bolo už v dvoch medzirezortných pripomienkových konaniach a počas obidvoch bolo k nemu viac ako 1200 pripomienok. Aj to dokazuje, že u nás nemáme erudovaný a kvalitný výskum, ktorý by nám ukázal, čo chce verejnosť v zákone o športe v tejto oblasti. Čo by mali poslanci vytvoriť a schváliť v oblasti aktívneho pohybu, kam by mal slovenský šport smerovať, kam by sa mal v budúcnosti pohnúť. Úradnícka vláda slovenskému športu vo svojom programovom vyhlásení nevenovala ani jedno slovo! V programovom vyhlásení predchádzajúcej vlády bolo spolu šestnásť slov o slovenskom športe, teraz ani jedno. To nie je sťažnosť, to je holý fakt. Aj to je dôkaz toho, že momentálne je šport v našej spoločnosti úplne na chvoste,“ uzavrel Ján Riapoš pomerne bohatú diskusiu okolo témy druhého panelu 1. ročníka športovej konferencie Sport Connections. Jej názov bol na túto ťažkú a zložitú dobu veľmi výstižný: Nový Zákon o športe a financovanie slovenského športu.
