Legenda tenisu na vozíku, Austrálčan Dylan Alcott, končí kariéru. Stačilo, tvrdí.
Posledný grandslam v kariére absolvuje v druhej polovici januára austrálsky tenista na vozíku Dylan Alcott. Tridsaťjedenročná svetová jednotka v kategórii Quad (športovci so zdravotným znevýhodnením minimálne troch končatín) sa rozhodla rozlúčiť s kariérou na domácom Australian Open. Ako inak, s cieľom opäť turnaj vyhrať. Ak to zvládne, bude to už Alcottov ôsmy melbournský titul.
Zlatý Grand Slam
Alcott patrí vo svojej kategórii zdravotného znevýhodnia medzi najlepších. Vlani sa mu podaril unikátny kúsok. Vyhral všetky štyri grandslamy (Australian Open, Frech Open, Wimbledon aj US Open) a k tomu pripojil aj paralympijské prvenstvo v Tokiu. „Bude to pre mňa emotívna rozlúčka, ale už som sa rozhodol,“ informoval novinárov už 15-násobný grandslamový šampión, ktorý sa predtým, než sa stal dvojnásobným paralympijským víťazom v tenise na vozíku, dočkal zlata v Pekingu 2008 ako člen austrálskeho tímu basketbalistov na vozíku.
„Nemôžem sa rozlúčiť nikde inde ako tu v Melbourne, tu v Austrálii. Lebo tenis mi zmenil život. Ak by som ho nehrával, teraz by som tu nesedel,“ rozprával na tlačovej besede ešte v novembri minulého roku, na ktorej oznámil svoj chystaný odchod zo scény.
„Som vďačný, že som mohol robiť to, čo ma v živote toľko napĺňalo, ale už sa cítim nadbytočný, unavený, prichádza nová, mladšia generácia. Je tu ich čas dokázať, čoho je schopná,“ pokračoval Alcott.
Tenis hral od štrnástich
Priznal, že skončiť chcel už v roku 2017. „Tenis hrám od svojich štrnástich rokov. Odvtedy som bol na dovolenke jeden jediný raz. Okrem toho pracujem v médiách a pre poradenskú spoločnosť, kde radíme ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ako si v živote nájsť svoje miesto. Bolo toho veľa a je najvyšší čas niečo vypustiť,“ myslí si legenda tenisu na vozíku.
Alcott celý život razí jediné heslo. „Ak existuje niečo, čo v živote nie ste schopný urobiť, tak vedzte, že je desať tisíc iných príležitostí, kde naopak úspešný byť môžete. A ak aj narazíte na idiota, ktorý vám dá pocítiť váš hendikep, existuje desať tisíc ďalších ľudí, s ktorými zažijete presný opak. Len sa nesmiete vzdávať,“ vraví.