Gergely si na tenisovom turnaji vo švajčiarskom Sione zahral dvakrát o prvenstvo a rebríčkovo poskočil o 11 miest.
Paralympiádou v Tokiu sa súťažný kolotoč pre slovenského tenistu na vozíku Mareka Gergelyho zďaleka nekončí. Už v prvej polovici septembra hral na turnaji vo švajčiarskom Sione (dotácia 14 000 USD), zúčastnil sa na národného turnaja zaradeného do československej tour a chystá sa opäť do Švajčiarska, na turnaj do mesta Bulle v kantóne Fribourg. „Tenisový kolotoč sa krúti ďalej. V júni, v júli som bol však iba v Bratislave, trénoval dvojfázovo a aj preto sa teraz snažím formu z tréningov využiť čo najviac na turnajoch,“ vraví 35-ročný bratislavský tenista, ktorý od detstva bojuje so spastickou paraparézou dolných končatín.
Trofej aj hladká prehra
V Sione sa Gergely nestratil, spolu s Francúzom Guilhelmom Lagetom vyhrali vo štvorhre celý turnaj (vo finále zdolali rakúskú-japonskú dvojicu Legner, Suzuki 7:5, 6:2) a v singli sa Marek prebil až do finále.
Víťazné double však nepridal, nedoprial mu ho práve jeho štvorhrový partner, Francúz Laget. Gergely, ktorý šiel do finále s cenným skalpom Japonca Suzukiho, v ňom neuhral ani gem. „Bol to výplach,“ reagoval s humorom Gergely po prehre 0:6, 0:6. „Taký bizarný zápas. Keď bolo jasné, že neuspejem, robil som aspoň na kurte cirkus ako kedysi McEnroe. Diváci sa bavili,“ komentoval duel náš tenista. Kým Španielovi Pelegrinovi dva kanáre sám nadelil, vo finále sa to isté prihodilo jemu.
Ani hladká prehra mu však dobrý dojem z turnaja nevzala. Posunul sa po ňom totiž v rebríčku z 50. na 39. miesto. „Urobím všetko preto, aby sa moje rebríčkové postavenie začínalo trojkou aj po ďalšom turnaji vo Švajčiarsku. Ešte chvíľu budem chodiť hore-dolu a potom, v októbri, sa zase vrhnem doma do tréningov. Tenisové turnaje sa však hrajú do polovice decembra. Ešte na nejaký potom určite pôjdem. Všetko však záleží od financií,“ vraví Gergely.
Tokijské emócie
Zverenec Miroslava Jantulíka, ktorý plánuje rozšírenie tímu, sa stále rád vracia aj k spomienkam na Tokio. Na svojej druhej paralympiáde sa dostal do druhého kola a zahral si v ňom na centri proti neskoršiemu víťazovi Japoncovi Šingovi Kuniedovi. „Bola to paráda. Kunieda je legenda, bolo to pre mňa privilégiu si s ním zahrať. Bolo to ako na grandslame, navyše na centri nám aj merali rýchlosť podanie. Boli tam aj iné vymoženosti, ktoré si inde nemám možnosť vychutnať. Keď som do Japonska prišiel, tak som dva dni nadával, počasie bolo pre hru neznesiteľné, ale napokon sa z toho celého tešil. Za tých šesť dní, čo som v Tokiu bol, som si tak prešiel všetkými druhmi emócií,“ priznáva Gergely.
Foto: Roman Benický