Slalom a obrovský slalom debutovali na premiérových zimných hrách vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976. V súčasnosti sa okrem nich už jazdí aj zjazd, Super G a najnovšie aj Super kombinácia (Super G alebo zjazd prvé kolo a druhé kolo slalom). Ženy aj muži súťažia v kategóriách telesne znevýhodnených stojacich, sediacich a zrakovo znevýhodnených, ktorých navigujú […]
Slalom a obrovský slalom debutovali na premiérových zimných hrách vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976. V súčasnosti sa okrem nich už jazdí aj zjazd, Super G a najnovšie aj Super kombinácia (Super G alebo zjazd prvé kolo a druhé kolo slalom). Ženy aj muži súťažia v kategóriách telesne znevýhodnených stojacich, sediacich a zrakovo znevýhodnených, ktorých navigujú na trati navádzači hlasovou signalizáciou. Telesne znevýhodnení lyžiari zasa využívajú rôzne protézy či monolyže. Rozdiel v stupni znevýhodnenia je kompenzovaný časovým koeficientom, ktorý má každý lyžiar stanovený pred pretekmi. Súťaže v paraalpskom lyžovaní riadi sekcia IPC – Para Alpine Skiing.
SLOVENSKO
Počtom získaných medailí na ZPH je paraalpské lyžovanie najúspešnejším zimným paralympijským športom na Slovensku.
Slováci prvýkrát reprezentovali na ZPH ešte v spoločnom česko – slovenskom výbere. Priekopníkom bol Peter Matiaško, ktorý si pripísal prvý štart v Innsbrucku 1984. O štyri roky neskôr ho na rovnakom mieste doplnili Róbert Ďurčan a Karol Mihok. Najlepším umiestnením bolo 6. miesto posledného z nich v slalome. Na sklonku spoločného štátu sme sa v Albertville – Tignes 1992 dočkali aj prvých slovenských medailí v tomto športovom odvetví – Marcela Mišunová vybojovala striebro v Super G a bronz v slalome.
Samostatná slovenská výprava sa prvýkrát predstavila v Lillehammeri 1994 a zjazdári odštartovali novú epochu ziskom piatich cenných kovov. Štyri získal Jozef Miština, piatu už spomínaná Mišunová. V Nagane 1998 to už bolo takmer dvojciferné číslo. K piatim strieborným a štyrom bronzovým medailám dotiahla našu výpravu dvojica Jozef Miština (telesne znevýhodnený) – Štefan Kopčík (zrakovo znevýhodnený). Obaja si z krajiny vychádzajúceho slnka viezli pod Tatry po štyroch medailách! Poslednú vybojoval Róbert Ďurčan.
V roku 2002 sa v americkom Salt Lake City už predstavil obmenený tím. Štafetu od Mištinu a Kopčíka prevzali Iveta Chlebáková, Radomír Dudáš, Norbert Holík a bola z toho jedna strieborná a päť bronzových medailí. Spomínaný pretekári boli v najlepšom veku a svoje skúsenosti sa chystali zúročiť na svahoch Piemontu, kam zamierila zimná paralympiáda v roku 2006. Práve pred Turínom sa však zlučovali kategórie a redukovali medailové sady. A tak Slovensku zostali iba dva cenné kovy, o ktoré sa podelili Dudáš s Chlebákovou. Pozitívom bol však debut mladej krvi – Krako, France, Haraus, Smaržová, ktorá sa chystala naplniť veľký sen celej zjazdárskej rodiny – získať konečne paralympijské zlato!
Vancouver 2010 bol doslova explóziou: Slováci tu namiesto jednej vybojovali až šesť zlatých medailí, celkove jedenásť! Po štyri (tri zlaté a jednu striebornú) získali zrakovo znevýhodnení Jakub Krako a Henrieta Farkašová (s navádzačmi Jurajom Mederom, resp. Natáliou Šubrtovou). Dva bronzy pridal ďalší zrakovo znevýhodnený Miroslav Haraus, jedna bronzová pristala na konte telesne znevýhodnenej Petry Smaržovej. V hodnotení krajín sme skončili štvrtí pred viacerými lyžiarskymi veľmocami!
Svoj vysoký štandard potvrdili slovenskí reprezentanti aj v Soči 2014. Už to síce nebol Vancouver, ale 7 kovov (3 – 2 – 2) znamenalo 6. miesto Slovenska a potvrdenie jeho ukotvenia medzi najúspešnejšími štátmi v zimných športoch.
Pjongčang 2018 ešte vylepšil bilanciu z Vancouvru. Opäť to síce bolo 11 medailí, ale tentokrát s vyšším zastúpením strieborných kovov 6 – 4 – 1. Henrieta Farkašová vybojovala štyri zlaté a ako prvá Slovenka v histórii sa stala najúspešnejšou účastníčkou hier! Po jednom zlate pridali Jakub Krako (n. Branislav Brozman) a premiérovo aj Miroslav Haraus (n. Maroš Hudík).
Na konto našich paraalpských lyžiarov pribudli za tie roky desiatky cenných kovov aj z MS či krištálové glóbusy za prvenstvá vo Svetovom pohári.
A keďže medailový tím zostal pokope, s nádejou sa pozeráme aj do Pekingu 2022. Patrí do neho aj jediný nevidiaci zjazdár Marek Kubačka (n. Mária Zaťovičová), ktorý už dosiahol viacero výborných výsledkov, dvojica telesne znevýhodnených lyžiarov Martin France a Petra Smaržová, ale už aj dopredu sa derúca omladina – Alexandra Rexová, Alex Lajtman, Natália Mintálová či Vanesa Gašková. Tím vedie aj naďalej skúsená trénerská dvojica Roman Petrík – Martin Makovník.
1. miesto
zjazd,
Henrieta Farkašová