Slovensko malo naposledy paraatlétky v akcii na PH 2012 v Londýne, kde súťažili Lenka Gajarská v skoku do diaľky a zrakovo znevýhodnená bežkyňa Hana Kolníková. Novou nádejou je 18 – ročná Lea Majerníková v hode kuželkou. Paríž jej ešte ušiel, ale v Los Angeles 2028 by už nechcela chýbať.
Lea (*2006) pochádza z obce Široké v okrese Prešov a k športovaniu ju zlákal Ladislav Čuchran (reprezentoval Slovensko na PH 2020 a 2024), ktorý je z rovnakej dediny. „Navyše je to môj spolužiak a tak sa raz spýtal, či by Lea nechcela zmeniť klímu a skúsiť šport“, spomína jej otec Pavel Majerník, ktorý dcéru sprevádza na všetkých pretekoch. A urobili dobre, lebo ju to začalo baviť.
Lea trpí od narodenia diagnózou DMO (detská mozgová obrna) a pohybuje sa na vozíku. Aktuálne je študentkou III. ročníka na gymnáziu v Krompachoch. Svoj život teda delí hlavne medzi školu, rehabilitáciu a šport. Na víkendovom podujatí paraatletickej ligy v Olomouci sa jej podaril skvelý osobný rekord, keď hodila kuželkou 24, 53 m! Navyše to bolo podľa slov jej otca v zlom, doslova neľudskom počasí. „S týmto výkonom sa zaradila na šieste miesto vo svete, čo ju predurčuje do Top tímu. Keď vydrží a vyjdú jej aj ďalšie preteky, počítame s ňou na ďalšiu paralympiádu do Los Angeles 2028“, povedal manažér slovenskej paraatletickej reprezentácie Radek Šatka.
Po Čuchranovom impulze sa Lea začala okrem kuželky venovať aj guli, ale tú má skôr ako doplnkovú disciplínu. „Zameriavame sa skôr na pružnosť, na rozťahovanie, lebo posilňovanie nie je pre ňu vhodné. Navyše kuželku hádže spoza seba a nie spredu, a to je jej parketa“, pokračuje otec, ktorý má doma ešte dve deti (Lea je stredná).
Prvé preteky absolvovali pred dvomi rokmi v Ostrave a práve do Česka smeruje väčšina ich ciest, lebo tam majú paraatletickú ligu, Grand Prix aj ďalšie mítingy. U nás je jediným Handi Open v Banskej Bystrici, ak ho práve zorganizuje klub ŠK BB Sportlife. V klube, ktorý založil náš paralympijský medailista v rovnakej disciplíne Marián Kuřeja, je aj Lea aktuálne členkou. „Všetky tie cesty stoja dosť peňazí, ale kým ju to baví a pomáha jej to, určite budeme pokračovať“? konštatuje otec, ktorý zabezpečil „kozu“ (zariadenie, z ktorého sediaci paraatléti hádžu svoje náradie), kúpil kuželky a trénuje s ňou väčšinu času doma na dvore. Alebo v zariadení Centrum Svetielko v Prešove pod dohľadom fyzioterapeuta, ktoré navštevujú už 14 rokov. Okrem Česka a Slovenska už boli na pretekoch aj v chorvátskej Pule a talianskom Iesole.
Chvíľku tlela aj nádej na účasť v Paríži, ale dostať sa na paralympiádu cez bipartitnú kartu je skôr lotéria. „Ani nemala na to ešte výsledky. Výkon 22, 34 m hodila na Veľkej cene Pardubíc až mesiac po uzávierke. Ale potom, keď sme videli výkony na paralympiáde, aj nám bolo ľúto, že sa tam nedostala“, konštatuje Pavel Majerník. Zároveň upresňuje, že „paralympijskou“ disciplínou je v jej skupine F32 iba kuželka, s guľou môže štartovať iba na MS. „Ak by sa jej podarilo prebojovať na PH 2028, bolo by to samozrejme fantastické. Ak ju bude aj zdravie poslúchať, urobíme pre to maximum“, dodáva Pavel Majerník.
