Viac než šesť stovák paraatlétov zo 63 krajín sa od stredy do soboty (10. – 13. februára) zúčastní na Svetovom pohári v Dubaji. Preteky v metropole na pobreží Perzského zálivu budú prvou zo siedmich možností (ak pandémia nerozhodne inak) vybojovať si účasť na letných paralympijských hrách v Tokiu. „Vnímam to naozaj špeciálne. Veď to bude prvá súťaž takmer po roku pandémie. O to viac sa na to tešíme,“ vyhlásil pre denník Gulf Today riaditeľ organizačného výboru Madžid al Usaimi.
Kuřeja: Prvý raz vonku
Kurz Spojené Arabské Emiráty nabrala cez víkend aj štvorica našich zástupcov: Marián Kuřeja, Július Hutka, Miroslav Čerešňa a Ladislav Čuchran. „Natrénované máme v rámci možností. Sami viete, aká je situácia. Zatvorené haly, posilňovne, zatiaľ čo súperi, ako som mohol sledovať na sociálnych sieťach vo svojich bublinách veselo trénujú. No pokúsim sa o čo najlepší výkon, veď idem reprezentovať Slovensko,“ prezradil nám bronzový z paralympiády v Riu v hode kuželkou Marián Kuřeja. Medailu si vybojoval hneď na svojej prvej paralympiáde.
Okrem hodu kuželkou, v ktorom má osobný rekord 32,06 metra, chce súťažiť aj v hode diskom, ak to program dovolí. Štyridsaťročný Banskobystričan Kuřeja, ktorý je od nešťastného skoku do vody na vozíku už dvadsať rokov, by mal mať účasť v Tokiu už istú. V Dubaji však túži hodiť čo najďalej a udržať sa medzi najlepšími. V rovnakom meste štartoval už predvlani na majstrovstvách sveta, od bronzu ho delilo len 12 centimetrov. „Sám som zvedavý, ako mi to pôjde. Vonku som v tejto sezóne totiž ešte nemal možnosť hádzať. Len raz vnútri, do siete,“ priznáva.
Hutka: Do Tokia sa netlačím
Aj Humenčan Július Hutka má doma paralympijský bronz. Vybojoval si ho však už pred sedemnástimi rokmi vo vrhu guľou. Dnes už 46-ročný paraatlét obľubuje oveľa viac oštep. „Ja som detailista, oštep ma baví. Je to viac o technike, zábavnejšie. Na čo mi však môj výkon v Dubaji bude stačiť, to netuším. Ani ja nemám toho veľa nahádzaného. Tiež som musel trénovať len doma,“ vraví najstarší člen našej výpravy.
V Dubaji sa chcel Hutka pokúsiť preklasifikovať do nižšej výkonnostnej skupiny než je jeho súčasné zaradenie F57. „Ja tvrdím, že do nej patrím od začiatku. Navyše asi pred štyrmi rokmi priradili moju súčasnú skupinu k stojacim, s podkolennými postihnutiami. Tí hádžu o 15 metrov ďalej než ja. S takými sa nemôžem rovnať. My teraz musíme mať pri hodoch nohy hore, takže mám osobák už len 31,26 metra. Pred tou zmenou som však hádzal aj 38, 39 metrov. Vedel som sa dovtedy oprieť, s jednou nohou som stál,“ povzdychol si Julo. Ako sám tvrdí, na paralympiádu do Tokia sa už netlačí, ak by sa mu však po lekárskej kontrole podarilo dostať do nižšej kategórie, možno by jeho šanca ešte prísť mohla. „Ak by ma preklasifikovali, ešte by som do toho šliapal,“ vraví Hutka.
Na vozíku je od septembra 1995, kedy sa pod ním v ruskom Krutojarsku (asi 300 km od Moskvy) prepadla podlaha v bytovke, ktorú ako murár pomáhal stavať. Julo zletel z trojmetrovej výšky na chrbát tak nešťastne, že si poškodil miechu.
Čuchran: Chcem vyhrať
V Dubaji bude Hutka pozorne sledovať aj výkon svojho zverenca Ladislava Čuchrana. Bývalý policajt zo Širokého neďaleko Prešova je už takmer dva roky jeho zverencom. „Dovolím si tvrdiť, že má na to, aby vyhral aj paralympiádu. Je to naša veľká nádej,“ je presvedčený Hutka. „Športujem celý život. Silové veci som robil 20 rokov. K oštepu a paraatletike ma Julo volal už na Handy Open 2018, keď videl, že mám na to vlohy a kondíciu. Najskôr som to odkladal. Dlho som čakal, že na tom po úraze budem lepšie, ale stav je taký, aký je. Tak som mu zavolal, že sa tomu idem venovať,“ spomína na spoločné začiatky 38-ročný Čuchran.
Dnes trénuje raz u jedného, raz u druhého, no cieľ mal Čuchran len jeden. „Chcem vyhrať. Stále. Uvidím však ako dopadne moje zaradenie do skupiny. Medzinárodnú klasifikáciu stále nemám. Len českú a slovenskú. Aj preto je pre mňa dôležité, aby som už konečne súťažil,“ vraví náš nádejný oštepár. „Robím aj guľu, ale to len tak popri. Oštep je prvoradý,“ zakončil Čuchran.
Keďže oštepu sa venuje aj 41-ročný Miroslav Čerešňa, bude to v Dubaji zo slovenského pohľadu hlavná disciplína. Slováci po nej zostanú v Perzskom zálive ešte týždeň. Chcú využiť teplo na prípravu a sústredenia, ktorú si doma vzhľadom na pandémiu a platné nariadenia žiaľ nemohli dovoliť. (rh)
Svetový pohár 2021
- – 13. februára Dubaj
- – 20. marca Tunisko
- – 18. apríl Jesolo (Tal.)
- – 25. apríl Peking
- – 7. máj Paríž
- – 16. máj Nottwill (Švajč.)
- ? Sao Paulo – termín ešte nie je známy
Viac foto v galérii tu: https://spv.sk/media/filter/odchod-paraatletov-na-ms-v-dubaji
