Počtom získaných medailí na ZPH je paraalpské lyžovanie najúspešnejším zimným paralympijským športom na Slovensku. Celkový sumár za obdobie 1994 – 2022 predstavuje 57 zo 61 medailí, z toho 18 malo zlatý lesk. Aj na trati v Tofane budeme mať dvoch paralympijských šampiónov – Rexovú a Harausa.
Slováci prvýkrát reprezentovali na ZPH ešte v spoločnom česko – slovenskom výbere. Priekopníkom bol Peter Matiaško, ktorý si pripísal prvý štart v Innsbrucku 1984. Samostatná slovenská výprava sa prvýkrát predstavila v Lillehammeri 1994 a zjazdári odštartovali novú epochu ziskom piatich cenných kovov. Na prvých hrách udávali medailový tón Jozef Miština a Štefan Kopčík. Explóziu zlatej radosti si nechali naši reprezentanti až do Vancouvru 2010, kde výnimočná generácia okolo Henriety Farkašovej a Jakuba Kraka (obaja získali po tri zlaté) zúročila po prvýkrát svoj výnimočný talent. Na doteraz posledných ZPH v Pekingu 2022 získala SR šesť medailí, ktoré sa rovnomerne podelili po tri so zlatým a bronzovým leskom a po dve medzi trojicu Rexová, Haraus, Farkašová. Naša snehová kráľovná (ako ju nazval prezident IPC Andrew Parsons) však už súťažiť na talianskych svahoch nebude. Na vrchole zavesila lyže na pomyselný klinec so ziskom 14 paralympijských medailí (z toho 11 zlatých!) a odovzdáva skúsenosti mladším.
Bude tu však jej nástupkyňa Alexandra Rexová, ktorá má z Pekingu zlato zo Super G a bronz zo slalomu. Práve do nej vkladá slovenská reprezentácia najväčšie medailové nádeje na ZPH 2026. „Cítim sa dobre po stránke zdravotnej. Veľmi rýchle regenerujem, asi aj vďaka mladému organizmu, čo je fajn. Emócie stúpajú a tešíme sa na hry“, prezradila nám krátko pred štartom v Cortine.
Alexandra vyrazí do dejiska netradične s dvomi navádzačmi – Sophia Polák bude mať na starosti rýchlostné a Matúš Ďuriš technické disciplíny. Na svojom konte má už aj dva veľké kryštálové glóbusy za celkové prvenstvá vo Svetovom pohári 2020/21 a 2023/24. Táto sezóna však bola iná. „Teraz sme sa nezameriavali na Svetový pohár, skôr sme si vyberali preteky zamerané na rýchlostné disciplíny, najmä zjazd a Super G. To sa málokde dá trénovať, takže pre nás je to vlastne tréning. Skôr sme sa sústredili na to, aké sú tie jazdy, aby sme vyšperkovali sklz, techniku, dostali to do nôh vo väčšej miere a ten výsledok je potom už len bonus v tejto sezóne. Rovnako natrénovať si vzdialenosti s navádzačkou Sophiou. U mňa je to základ, pretože čím máme stabilnejší kontakt, tým som si aj ja istejšia a tým rýchlejšia je aj jazda“, vysvetlila.
A s akými ambíciami cestuje do dejiska hier? „Určite by som chcela svoju vysnívanú zlatú medailu zo slalomu, to je myslím si taká ´moja´ disciplína, ale zároveň by som bola rada všestrannou lyžiarkou, preto sa snažím vylepšovať rýchlostné aj technické disciplíny. Baví ma, že každá tá disciplína je o niečom inom. Takže buď obhájiť tie medaily, ktoré mám z Pekingu, alebo to vyskúšať aj v iných. Ale, samozrejme, najdôležitejšie je dať do toho všetko, čo vieme, a ten výsledok sa potom musí odzrkadliť“, dodala Saška, ktorá bude súťažiť medzi zrakovo znevýhodnenými ženami v kategórii AS2.
Ďalší zrakovo znevýhodnený pretekár Miroslav Haraus sa teší na svoju šiestu paralympiádu. Z tých piatich má na konte sedem medailí. Najcennejšiu z Pjongčangu 2018, kde po superkombinácii sa vďaka nemu hrala slovenská hymna. Aj do Cortiny smeruje s rovnakým navádzačom Marošom Hudíkom. „Technické veci sú už na dobrej ceste, ale ten výkon ešte treba zmaximalizovať a skonštantniť, aby si človek zvykol na preteky a bol čo najlepšie pripravený najmä na tie rozhodujúce momenty“, zdôraznil. Paralympiádu berie po olympiáde za druhé najdôležitejšie preteky na svete a tiež ako možnosť reprezentovať Slovensko a podať čo najlepší výkon. „A vtedy sa aj výsledky dostavia. Samozrejme, dôležité budú aj podmienky v dejisku, ktoré ovplyvňujú výkon“, dodal.
Nevidiaci Marek Kubačka debutoval rovnako ako Haraus v Turíne 2006 a odvtedy na žiadnych zimných hrách nechýbal. Má na konte titul majstra sveta z roku 2019, z paralympiády je jeho maximom štvrté miesto na ZPH 2022. Samozrejme, v obrovskom slalome, ktorý je jeho „core“ disciplínou. Prípravu si pochvaľuje, bola podľa neho veľmi dobrá, intenzívna. „Je to o objeme tréningov a množstve štartov. Lebo tréning je fajn, ale niektoré veci je možné natrénovať len počas ostrého štartu. Zároveň aj tú mentálnu časť. Jazdiť, jazdiť, jazdiť a to robíme celý čas, takže dúfam, že to bude dobré. Aj štarty vo Svetovom pohári smerovali k paralympiáde, k naberaniu skúseností a vylepšovaniu jázd“, povedal.
Obrovský slalom, ako sme už spomenuli, je „jeho disciplína“, preto nás zaujímalo, či sa bude sústrediť výhradne na ňu. „Áno, najväčší fokus bude práve na túto disciplínu. Ale popritom sekundárne aj ten slalom, kde sú tie limity predsa len výraznejšie. Ale pôjdem, čo budem vedieť“.
Na margo lyžovania a svojho hendikepu hovorí: „Je to veľmi rizikový šport, špeciálne pre kategóriu AS1 ako som ja. Existuje veľa športov, ktoré môžu robiť aj nevidiaci, aj tie náročné, ale rizikovosťou je paraalpské lyžovanie na úplnom vrchole. Takže odvaha musí byť. Neviem či je menšia alebo väčšia ako predtým, ale ja som rýchly aj na prechode v premávke a možno mi to lyžovanie pomáha aj celkove v živote, že som odvážnejší“, dodáva Marek, ktorého bude opäť navádzať Mária Zaťovičová. Za jeho statočnosť a bojovné srdce by sme mu ten cenný kov z paralympiády všetci srdečne dopriali….
Rady slovenského tímu rozšírila pre ZPH 2026 ďalšia nevidiaca športovkyňa Viktória Balážová, ktorá zažije v Cortine svoju premiéru. „Som nadšená, že sa nám podaril takýto veľký úspech, teda vybojovať si štart na ZPH. Zároveň viem, že je pred nami dlhá cesta a treba naďalej pracovať na sebe“, hovorí v plurále 20 – ročná rodáčka z „nelyžiarskej“ destinácie Nové Zámky, ktorá vytvorila tandem s navádzačkou Alicou Jakubekovou.
Najväčšie rezervy pociťuje v tom, aby lyže „púšťala“ čo najviac do rýchlosti, aby na nich bola nielen rýchlejšia, ale aj sebavedomejšia a viac si dôverovala. Zatiaľ jej chýbajú skúsenosti z ťažkých pretekov. „Ľudia mi hovoria, že asi nemám pud sebazáchovy a občas sa tak aj cítim. Treba slepo dôverovať tomu, za kým sa spustím, čiže navádzač je veľmi dôležitý. Ja si dôveru v samu seba ešte stále budujem a myslím, že aj dlho budem“. Podobne ako nevidiaci Marek preferuje obrovský slalom a slalom. „Ale ten obrák mám viac natrénovaný a v ňom sa cítim lepšie“, dopĺňa.
Po zranení ďalšej mladej nádeje Laury Havrillovej sa zdalo, že Slovensko nebude mať zastúpenie v kategórii telesne znevýhodnených. Napokon mladosť nahradia skúsenosti a na štart sa postaví po 16 rokoch Martin Čupka. Chlapík trvale žijúci vo Vaile, štát Colorado, asi nebude atakovať medailový stupeň, ale v silne obsadenej kategórii stojacich mužov sa určite pobije o čo najlepší výsledok.
Slovensko sa ešte nikdy vo svojej samostatnej histórii nevrátilo zo ZPH bez medaily z paraalpského lyžovania. A všetci veríme, že túto tradíciu neporušia naši reprezentanti ani na severe Talianska….
