Štart vo výške 1680 m. Cieľ o 180 m nižšie. 15 zrakovo znevýhodnených, 20 stojacich a 13 sediacich telesne znevýhodnených pretekárok. Taká bola základná štatistika slalomu žien – záverečnej paraalpskej disciplíny na ZPH v Pekingu, ktorá rozšírila medailovú zbierku slovenskej výpravy o bronzovú medailu.
Po rannom daždi vykuklo na štarte prvého kola slnko. Pohladilo aj obidve slovenské zrakovo znevýhodnené slalomárky. Alexandra Rexová štartovala ako prvá v poradí. „Prvé kolo bolo uzavretejšie. To mi vyhovuje. Som spokojná s prvou časťou súťaže. Celkom dosť,“ vyhŕklo z nej bezprostredne po sumarizácii priebežných výsledkov. Tretia pozícia jej zlepšila náladu a keď sme jej sľúbili, že ak získa medailu, budeme ju nosiť na rukách, odvetila pohotovo, že nás berie za slovo…
Henrieta Farkašová nastúpila na štart za navádzačom Martinom Motykom. Motivovaná vyretušovať vypadnutie v obrovskom slalome. „Riadne to pod lyžami rachotilo. Nemám to rada,“ priznala v cieli prvého kola na adresu ľadovej podložky. Tá však pod lúčmi slnka trochu zmäkla a okrem lyžiarskeho kumštu bolo treba aj „trafiť“ správne lyže.
Slalom však nie je jej srdcovka. „Na štarte druhého kola som cítila napätie, ale snažila som sa ísť uvoľnene. Súperky boli lepšie a teším sa, že sa na stupne víťazov dostala Saška Rexová,“ reagovala v cieli, keď bolo zrejmé, že obsadí piatu priečku. „Pred poldruha mesiacom som vôbec netušil, že budem dnes navádzať na lyžiach, nieto ešte na paralympiáde. Ale Heňa je skúsená lyžiarka a jazdila sa nám spolu dobre. Po jej medailových zbierkach z minulosti sa možno niekomu dve víťazstvá mália, no nástup mladých súperiek, osobitne Rakúšaniek, sestier Aignerových je veľkou výzvou.“
„Lyže ostávajú mojou srdcovkou. Slalom trénujem relatívne najmenej, viac ma ťahajú rýchlostné disciplíny. Som šťastná, že si z Pekingu odvážam dve zlaté medaily ale aj z toho, že som sa po všetkých trápeniach mohla vrátiť na lyže,“ dopovedala Henrieta Farkašová.
Alexandra Rexová v cieli rozkvitla do radosti aj do krásy. Disponuje talentom, ktorý má veľký potenciál. „Včera som si písala s mamou a sľúbila som jej, že získam pre ňu medailu. Bola to silná motivácia, aj keď som v závere už išla úplne na doraz. Boleli ma nohy, vlastne všetko. Povedala som si však, že musím dôjsť do cieľa, aj keby to malo byť cez žiletky.“ Dobré prirovnanie. V lyžiarkach totiž cítila pálivú bolesť z výrastkov na pätách. V cieli ju však premenila na bronzové opojenie.
Slalom žien ovládla rodina Aignerovcov. Rodičia, zanietení lyžiari, naučili skvele lyžovať všetky svoje štyri deti. Bez ohľadu na ich zrakové hendikepy. Johannes, dvojička s Barbarou, dominuje medzi mužmi. Staršia Veronika (19) vyhrala po obrovskom slalome aj slalom. Riadi sa heslom: „Moja slabosť je moja sila.“ Mladšia Barbara (16) po bronze z „obráku“ získala v slalome striebro.
Výsledky:
Slalom zrakovo znevýhodnené ženy: 1. Veronika Aignerová/Elisabeth Aignerová (Rak.) 1:31,53, 2. Barbara Aignerová/Klara Sykorova (Rak.) 1:33,24, 3. Alexandra Rexová/Eva Trajčíková (SR) 1:36,31,… 5. Henrieta Farkašová/Martin Motyka (SR) 1:37,00.
Stano Ščepán
