V záverečných pretekoch paracyklistov sa Slovákom nedarilo. Kuril spadol, Metelka vzdal, Strečko sa do desiatky nezmestil
Slovenská paracyklistika skončila v Tokiu s bilanciou štyroch medailí. K trom cenným kovom Jozefa Metelku (zlato – striebro – bronz) a triumfu Patrika Kurila v časovke už v záverečných pretekoch s hromadným štartom v upršanom prostredí na okruhu pod Fudži už Slováci ďalší úspech nepridali. No mohli. Patrik Kuril, štvrtý z Ria v tejto disciplíne, jazdil do polovice pretekov, ktoré sa na Fuji Speedway šli na sedem okruhov, na čele. Miešal karty, útočil, no potom sa z predných pozícií vytratil.
Moja chyba, priznal Paťo
„Spadol som. Pribil som sa o zem. Vlastnou chybou. Bolo to v zákrute, do ktorej bolo treba dobrzdiť. Vedľa mňa šiel Ukrajinec, musel som ísť viac na vonkajšiu stranu a samozrejme krajnica je šmykľavejšia. A neustál som to,“ vysvetľoval krvavý a doráňaný Kuril.
Pád ho mrzel o to viac, že mal veľkú formu. „Cítil som sa úžasne. Ako nikdy. Chcel som byť stále vpredu. A dlho aj bol. Miešal karty. Tvoril preteky, ale tú točku som podcenil. Asi mi v nej chýbala pokora. Strávil som na zemi hodnú chvíľu. Tú stratu s tými borcami, čo sú tu, už potom nešlo dohnať. Škoda, škoda, nebyť toho, mohla to byť medaila. V Riu som bol štvrtý, tam bola tiež fantastická trať a sedela mi. No táto tu pod Fudži bola pre mňa ako šitá. Bola to možno moja posledná šanca, lebo takéto trate v paracyklistike nebývajú. Okruh mi vyhovoval, len dážď ma zradil. Ja v ňom vôbec netrénujem,“ chrlil zo seba majiteľ cyklistického obchodu v Liptovskom Mikuláši.
Už dvojnásobný paralympijský medailista však bude z Japonska odchádzať spokojný. „Zlato mám a siedme mieste v takejto konkurencii s pretekov s hromadným štartom je tiež fantastický úspech. Aj keď som mal ďaleko na viac,“ konštatoval Paťo, ktorý 92,4 km dlhú trať zvládol za 2 hodiny, 22 minút a 35 sekúnd. Na víťazného Francúza le Cunffa stratil takmer osem minút.
Strečko: to nebola trať pre mňa
Druhý z tria slovenských reprezentantov Ondrej Strečko sníval o prvej sedmičke, bral by prvú desiatku, no napokon sa musel uspokojiť s konečným dvanástym miestom. Do cieľa došiel o vyše sedem minút neskôr než siedmy Kuril. „To nebola trať pre mňa. Bolo to prevýšenie 1600 metrov na sto kilometrov. To je trať pre takých „chrtov“ ako je Paťo. Medzi nami je dvadsaťkilový rozdiel. Ako keď jazdí dodávka a osobák,“ priznal profesionálny hasič Strečko.
Chvíľu ťahal aj s našim Jozefom Metelkom, no keď Metelka vzdal, Strečko vedel, že sa šanca dohnať pretekárov pred ním rovnala nule. „Dotiahnuť sa na najlepších na svete už nešlo. Ale aspoň viem, čo mám zlepšovať. Výkon musí ísť hore, váha dole,“ usmieval sa v japonskom daždi.
Motiváciu v žiadnom prípade nestráca. Aj keď mu kolegovia v práci hovoria, že už je starý a vraj má cyklistiku zavesiť na klinec. „Neberiem si to k srdcu. Rodina ma podporuje, to je základ. A som jej za to veľmi vďačný. A za posledné dva mesiace som šiel výkonnostne hore. Aj vďaka novej trénerke, ktorú mám,“ chválil Strečko aj Lenku Litvínovú. „Urobím všetko preto, aby raz zlato viselo aj na mojom krku,“ lúčil sa v mixzóne so slovenskými novinármi.
Paracyklistika – preteky s hromadným štartom na 92,4 km: 1. le Cunff (Fr.) 2:14,49, 2. Dementiev (Ukr.) 2:15:11, 3. Abraham Gebru (Fr.) 2:15:20… 7. Kuril 2:22:35, 12. Strečko 2:30:07, Metelka (všetci SR) – nedokončil.
Exkluzívne z Tokia
Autor: Rastislav Hríbik
Fotograf: Roman Benický
