Pekinské monológy: 5. diel – Henrieta Farkašová, paraalpská lyžiarka
Ešte posledný tréning v Jasnej a potom bublina a odchod do Pekingu. Teším sa, napriek všetkému, čo sa v posledných týždňoch prihodilo. Nerobím si z toho ťažkú hlavu, prijala som to ako fakt. Navyše, som už skúsená pretekárka.
Zranenie môjho navádzača, ktoré si privodil na nedávnych majstrovstvách sveta v Lillehammeri, je nepríjemné. Keď som videla ten jeho pád, bola som z toho vyklepaná. Je zázrak, že Mišo (Červeň – pozn. red.) po tom všetkom, už lyžuje. Veď ubehol len mesiac. A diagnostikovali mu roztrhnutý predný krížny väz v kolene, prasknutú stehennú kosť a iné nepríjemnosti. Mali sme hlavu v smútku, čo všetko ukázala magnetická rezonancia.
A vidíte, už sme spolu aj trénovali. Čo všetko však so mnou Mišo absolvuje aj v Pekingu je otázne. Predsa len, bolo to vážne zranenie, musím byť pripravená na všetko. Zjazd, kde kolená najviac trpia, to však asi nebude.
Pohoda aj s Motykom
Jasné, vždy je ideálne mať len jedného navádzača, ale vzhľadom na okolnosti som si musela nájsť náhradu. Začal so mnou jazdiť Maťo Motyka. Je skúsený a aj keď šesť rokov nenavádzal, vie, čo táto práca vyžaduje. Nemusím ho nič učiť, čo je skvelé. Vzhľadom na okolnosti to bolo najlepšie východisko. Dobre sa cítim na svahu aj s ním, hoci prvý deň nám dal zabrať. Každý človek je iný, chvíľu trvá, kým sa spoznáme. Kým si uvedomíme, ako ten druhý reaguje.
Je pravdepodobné, že budem jazdiť s ním. Minimálne superG by som však rada jazdila s Mišom. Uvidíme, ako sa to celé do štartu vyvinie.
Ciele? Aspoň jedno zlato
A ambície? Určite by som chcela pridať ďalšie zlato. Aspoň jedno. Minimálne v štyroch disciplínach na to zlato mám. Bude záležať na tom, ako sa budem cítiť. Ako mi sadnú podmienky, aký výkon dokážem v danom okamihu podať. Ten umelý sneh, aký bude v Číne, až tak nemusím. Radšej mám prírodný, ale čosi podobné som zažila aj pred štyrmi rokmi v Pjongčangu. Prírodného snehu tam bolo len máličko a aj tak som získala štyri zlaté.
Len v slalome som nevyhrala, ale to je disciplína, ktorá ma vie vytrápiť stále. Ešteže sa jazdí na koniec. Dovtedy by som už svoje pekinské ciele mohla mať dávno splnené. Uvidím aj koľko budem mať energie, chcem ísť v Pekingu všetkých päť disciplín.
Zimu nemusím
Psychicky sa pripravujem aj na tú veľkú zimu, aká v dejisku panuje. Nemám ju rada, ja som veľmi zimomravý človek. Ale hádam to zvládneme. Zobrala som si aj talizman pre šťastie, štrikovaného hrošíka od švagrinej. Väčšinou na takéto veci neverím, ani si ich neberiem, ale teraz som si ho pribalila. Uvidíme, či mi prinesie šťastie.
Pozn.: Henrieta Farkašová je 12-násobnou paralympijskou medailistkou. Štyri z deviatich zlatých získala naposledy v Pjongčangu a stala sa najúspešnejšou účastníčkou hier. Ako prvá Slovenka vôbec. ZPH v Pekingu budú pre 35-ročnú Rožňavčanku štvrtými hrami, na ktorých sa predstaví.
