Trnavský paraclimber a otec troch detí sa na Svetovom pohári vo Švajčiarsku blysol striebornou medailou.
Po športovom lezení, ktoré malo za sebou olympijskú premiéru v Tokiu 2020, sa dočká aj paraclimbing. Na paralympiáde v Los Angeles bude tento stále relatívne nový šport zaradený do programu skúšobne. Nás teší, že už teraz máme želiezko v ohni. Hoci len jediné.
Paraclimbingu sa venuje aj Trnavčan Andrej Haršány. A výkonnostne stále napreduje. Po premiére a jedenástom mieste na svetovom šampionáte vo francúzskom Briancone (v júli 2019), kde stále naberal skúsenosti, sa v posledných dvoch rokoch Haršány rozbehol. Vlani bol na Svetovom pohári v Briancone ôsmy, no v júni tohto roku sa v rakúskom Innsbrucku po zmene trénera blysol štvrtým miestom a začiatkom júla vo švajčiarskom Villars sa už premiérovo predral na stupne víťazov. Andrej skončil druhý, keď ho predstihol len Holanďan Jamie Barendrecht.
Štvrtú sezónu v stene
„Robiť vrcholový šport pri troch deťoch a práci nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Ale toto je už moja štvrtá sezóna. Vedel som, čo ma čaká, a že si to celé musím odmakať. Inak to nemá význam,“ hodnotil svoje vystúpenie Andrej Haršány, ktorý dva razy do týždňa trénuje na lezeckej stene v Bratislave. „K tomu doma pridávam kondičné tréningy,“ dopĺňa.
Vo svete športového lezenia nie je žiadnym nováčikom, liezol už od trinástich rokov, no po operácii bedrového kĺbu v roku 2015 a úraze zápästia mu ostali vážne trvalé následky. No potom objavil paraclimbing (lezenie zdravotne znevýhodnených), ktoré mu umožnilo lásku k výškam a k tomuto športu rozvíjať ďalej.
Na novú úroveň sa vyšvihol aj vďaka spolupráci s novým trénerom Václavom Magdinom. Obaja by však uvítali, ak by sa k nim dokázali pridať aj ďalší lezci. Haršány zatiaľ nasledovníka nemá.
Paraclimbingu výrazne pomohlo zaradenie športového lezenia do programu olympijských hier. Po reklasifikácii a rekategorizácii sa rozbehli nanovo aj súťaže zdravotne znevýhodnených športovcov. „Existujú tri veľké kategórie zdravotného znevýhodnenia. Prvá sú zrakovo znevýhodnení, druhá lezci s amputovanou končatinou a tretia iné zdravotné znevýhodnenia. Pričom podľa miery postihnutia majú všetky kategórie aj tri podkategórie,“ vysvetľuje Haršány.
Striebro s novým trénerom
Striebro z Villars je v jeho prípade aj výsledkom zmeny prípravy. „Mám nového trénera a začal som trénovať systematickejšie,“ vysvetľuje 37-ročný trnavský paraclimber.
Prvé kolo tohtoročného Svetového pohára v americkom Salt Lake City z časových a finančných dôvodov odriekol. No štvrté miesto z Innsbrucku a druhé zo Švajčiarska sú dôkazom, že Haršány lezie správnym smerom. „Už Innsbruck bol splneným snom, keďže sa mi podarilo postúpiť do finále. A vo Villars mi už medaila neušla,“ teší sa.
Preteky paraclimberov trvajú dva dni. Prvý deň sú na programe kvalifikačné cesty – jedna ľahšia, druhá ťažšia. Na druhý deň nasleduje štvorčlenné finále. „Finálová cesta sa lezie štýlom On-Sight, čo znamená, že nemôžete vidieť pretekárov, ako lezú cestu pred vami. Na naštudovanie máte potom šesť minút. Pomohlo mi, že som v previse v strede cesty dokázal založiť koleno a tak odľahčiť ruky. Znova nadobudnutá sila po krátkom odpočinku ma potom posunula na vytúžené druhé miesto,“ rekapituloval preteky Haršány.
„Dúfam, že mi nadobudnutá motivácia vydrží až do vysnívanej paralympiády v Los Angeles,“ dodal na záver.