HELENA HANKOVÁ (*1947) -bývalá mládežnícka volejbalová reprezentantka ČSSR, extraligová hráčka ČH Bratislava. Neskôr trénerka československej a slovenskej volejbalovej reprezentácie telesne postihnutých volejbalistov v stoji. V Barcelone 1992 získala s ČSFR bronz, so slovenskou reprezentáciou striebro a bronz (Atlanta 1996 a Sydney 2000). So svojimi hráčmi vybojovala z MS, ME a SP spolu 22 medailí.
V rokoch 1990 – 2002 predsedníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ), zároveň prvá predsedníčka Slovenského paralympijského výboru (SPV) 1995 – 1999.
SPV oslávil vlani 25. výročie svojho vzniku, SZTPŠ dokonca okrúhlu tridsiatku. Vy ste boli prvou predsedníčkou oboch subjektov. Ako sa s odstupom času pozeráte na toto obdobie?
*Bolo to obdobie, kedy sme museli v prvom rade postaviť základy športového zväzu tak, aby bol SZTPŠ akceptovaný nielen ministerstvom školstva, ale i ostatnými zväzmi. Vyžadovalo si to vytvorenie reprezentačných družstiev pre všetky športové odvetvia, nájsť pre reprezentačné družstvá reprezentačných trénerov na požadovanje úrovni, začatie systematickej práce s mládežou i pokračovanie v práci na úrovni športových klubov, či usporiadanie majstrovstiev Slovenska. Museli sme sa stať členmi medzinárodných športových organizácii pre telesne postihnutých. Vďaka ľuďom, ktorým bilo srdiečko pre náš šport, sa to podarilo za veľmi krátký čas. Potom sme už mohli uvažovať i o založení SPV. Ja som si za svoju priekopnícku prácu v športe telesne postihnutých vyslúžila i pomenovanie „matka kripľov“, ale i odkaz z ministerstva školstva „…to ste sa asi zbláznila, telesne postihnutí a vrcholový šport“. Krásne funkcionárske obdobie, v ktorom som mala šťastie na super kolegov v práci a členov výkonného výboru zväzu.
Vaše meno je okrem funkcionárskej dráhy spojené aj s tou športovou. Čo považujete za svoj najväčší úspech v paralympijskom športe?
*Jednoduchá, no na odpoveď veľmi ťažká otázka. V spoločnosti prevládajú úspechy, ktoré sú spojené s medailami, no ja za svoj športový trénersky úspech považujem najmä to, že som pritiahla k volejbalu mnoho mladých ľudí, ktorí by určite nešportovali, ktorí sa stali i mojimi priateľmi, ale hlavne dobrými ľuďmi. Ťažko si bolo, čo i len predstaviť, že volejbal bude hrať chlapec s jednou rukou, či amputáciou nohy, chlapec, ktorý predtým ani nevedel, že existuje volejbal. Je priam neskutočné, ale pod mojimi trénerskými rukami prešlo viac ako 65 volejbalových hráčov, z ktorých mnohí nielen reprezentovali Slovensko i Československo na PH, MS, ME, SP, ale priviezlo z týchto medzinárodných podujatí 22 medailí. Vybrať si jednu medailu je veľmi ťažké. Úspechom sú všetky.
Na ktorú paralympiádu máte najlepšie spomienky?
*Mala som tu česť byť na šiestich paralympijských hrách a dvoch zimných paralympijských hrách. Na všetky mám nezabudnuteľné spomienky, ale predsa len prevládajú spomienky na paralympiádu 1996 v Atlante. Nie, nebola to najkrajšia paralympiáda, bolo jej možné čo to vyčítať, ale bola som nielen vedúcou prvej slovenskej výpravy na letnej paralympiáde, ale i trénerkou reprezentačného volejbalového družstva. Vidieť viať slovenskú zástavu po víťazstve „Balvana“ (pozn. paraplavec Andrej Zaťko) a tešiť sa z víťazstva môjho volejbalového družstva nad majstrom sveta družstvom Poľska pri postupe do finále PH, to boli silné emócie.
Venujete sa aj v súčasnosti športu?
*Svoj život si bez športu neviem ani predstaviť a vediem k nemu i svoje vnúčatá. Naďalej trénujem a som tzv. „dievča pre všetko“ v novovzniknutom paralympijskom športe – plážovom volejbale telesne znevýhodnených volejbalistov. Spolu so svojou vnučkou sme členkami svetovej (World ParaVolley) a ona i európskej komisie plážového volejbalu, ktorej hlavnou úlohou je zaradenie plážového volejbalu do programu PH. Taktiež som predsedníčkou ŠTK paradrezúry.
SPV vás nominoval na prestížne ocenenie. Čo pre vás znamená táto nominácia?
*Keď mi oznámili, že som nominovaná na ocenenie Slovenka roka 2021 v kategórii šport, rozmýšľala som, že nomináciu nepríjmem. Napadlo ma, že svoje najplodnejšie športové, trénerské i funkcionárske roky mám za sebou, ale potom som si uvedomila, že sa v športe telesne znevýhodnených pohybujem už viac ako päťdesiat rokov a môžem o ňom čo to povedať i touto formou. A tak som s nomináciou súhlasila.
Ak chcete podporiť v ankete Helenu Hankovú, sms v tvare: SR (medzera)21 pošlite na číslo 7504. Ďakujeme!
ROMAN VÉGH