Keď Kristína Funková presvedčila rodičov, aby jej kúpili pušku a vymenila trénera, stala sa rýchlo majsterkou sveta v parastreľbe. A môže baliť kufre do Tokia.
Na svet prišla o tri mesiace skôr a vážila len kilo. Navyše s detskou mozgovou obrnou, no neutíchajúcou chuťou bojovať so životom. Keď si na akcii SPV „Hľadáme talenty“ vyskúšala športovú parastreľbu, vedela, čomu sa chce v živote intenzívne venovať. Len musela presvedčiť rodičov, že nejde o žiadny rozmar.
„Dva roky som sa tomu bránila. Veď je to drahá záležitosť. Malorážka stojí 10-tisíc eur, vzduchová puška okolo 3600. Ale na tretí som sa nechala obmäkčiť. Videla som, ako to dcéra chce a tréner Široký ma po jej tréningu ubezpečil, že tam vidí potenciál,“ vraví mama našej dnes 19-ročnej parastrelkyne Adela Funková.
Najväčšie prekvapenie
Dnes už vie, že urobila dobre. Aj naša paralympijská šampiónka Veronika Vadovičová Kristínu odporučila. A keď Funková v decembri 2017 vymenila trénera a začala strieľať pod vedením Milana Goleňu, vystrelila nahor ako raketa. Na prvých pretekoch v nemeckom Hannoveri sa ešte len zoznamovala s prostredím, na druhých však už vyhrala kvalifikáciu a hoci vo finále spadla na piate miesto, dala o sebe vedieť.
O rok neskôr na majstrovstvách sveta v kórejskom Čchongdžu zahviezdila naplno. Svoju kategóriu SH2 senzačne vyhrala. „Najväčšie prekvapenie šampionátu,“ hodnotila jej výkon oficiálna stránka Medzinárodného paralympijského výboru.
Zlato z Čchongdžu je zabezpečilo miestenku na blížiacich sa paralympijských hrách v Tokiu. „Tajne snívam, že sa raz aj ona stane paralympijskou šampiónkou. Keď aj nie hneď, tak do budúcna. Musíme mať veľký cieľ, inak by to nešlo. No už fakt, že sa v takom krátkom čase prestrieľala tak vysoko a vybojovala si účasť v Tokiu je pre nás obrovským úspechom,“ teší sa Adela Funková.
Aj pre mamu bola dcérin výkon v 800-tisícovom Čchondžu spred troch rokov prekvapením. „Lepšia bola vo vzduchovke a vyhrala malorážku.“ Navyše v novom svetovom rekorde. Pádny dôkaz, že rozhodnutie vybrať si parastreľbu bolo dobré. „Ja už to viem dávno. Kráčame po správnej ceste,“ vraví mama, ktorá okrem Kristíny vychováva aj deväťročného syna Samuela.
Celá rodina býva v Bučanoch, v dedinke neďaleko Trnavy, kde Kristína občas aj trénuje. „Na chodbe pri futbalovom ihrisku sa dá. Ale len vzduchovka na desať metrov. Na malorážku, z ktorej sa páli na 50 metrov, je to tam príliš malé a tam platia aj iné pravidlá,“ vraví Adela Funková, ktorá sa živí aj ako športová masérka.
Škola aj puška
Funkovci chodievajú strieľať do Jaroviec či Nitry. Kristína trénuje tri razy denne a popritom študuje. Momentálne je tretiačkou na strednej pedagogickej škole v Trnave. Aj Funková si po vypuknutí pandémie musela zvykať na odsúvanie pretekov. „Už mi tie súťaže chýbajú,“ priznáva Kristína pomalým trhaným hlasom. Hovoriť jej síce robí problémy, no s puškou v rukách na stolíku, ktorý pretekári v tejto kategórii zdravotného znevýhodnenia využívajú, je čoraz väčšou majsterkou.
„Len jej nesmie začať vystreľovať ľavá ruka, čo sa jej občas prihodí. Dá sa však povedať, že na 95-percent sme už správnu polohu pri streľbe našli. V tejto disciplíne je však základným pravidlom, že obe ruky musia byť na stole. Ako si ich pretekár poskladá, je už potom jedno,“ konštatuje Adela Funková.
A čo je popri streľbe základom Kristíninych úspechov? „Koncentrácia,“ hovorí naša reprezentantka. Zvládnuť 60 kvalifikačných rán a potom aj ďalšie vo finále chce kumšt a sústredenie, no Funkovej sa to darí. „Už sa tešíme do Tokia. Posledný mesiac pred súťažou sa už len zavrieme na strelnici a sústredíme sa len prípravu,“ vraví A. Funková.
Cvičenie každý deň
Pre úspech robia Funkovci všetko. Podstupujú autogénne tréningy, psychologické sedenia, hyperbarickú komoru v Piešťanoch, chodia na neurofeedback (tréningová metóda na podporu fungovania mozgu) a pravidelne cvičenia. Cvičenie sa pre Kristínku stalo dennodennou nutnosťou. „Musí, aby sa jej neposkracovali šľachy. Je to jej celoživotný údel,“ priznáva mama.
Dcérina choroba jej dala poriadne zabrať. „Najmä prvé roky boli náročné. Pravdupovediac, dodnes som sa s tým nevyrovnala. To asi nejde. Len som sa s jej chorobou naučila žiť,“ hovorí úprimne Adela Funková.