Poľka Natalia Partyková si olympijsko-paralympijskú dupľu dopraje po štvrtý raz. Aj v Japonsku chce rodáčka z Gdańska svojim príbehom inšpirovať ostatných.
Olympijské hry v Tokiu sa v nedeľu 8. augusta končia, tridsaťdvaročná poľská hráčka Natalia Partyková však môže v hlavnom meste Japonska pokojne zostať. Účastníčku štyroch olympiád (Peking 2008, Londýn 2012, Rio 2016, Tokio 2020) totiž po stolnotenisovom turnaji pod piatimi kruhmi čaká už o pár týždňov na rovnakom mieste aj štart na paralympijskom parastolnom vrchole – už šiestom v jej bohatej kariére. Ba čo viac, copatá Poľka bude bojovať už o svoje piate singlové zlato v poradí. Na posledných štyroch paralympiádach nedala Partyková žiadnej súperke šancu. Vyhrala turnaj zdravotne znevýhodnených v Aténach, Pekingu, v Londýne aj naposledy v brazílskom Riu.
Para je ťažšie
„Súťaž na paralympiáde je pre mňa psychicky náročnejšia než na olympiáde. Tú si môžem užiť, tam sa odo mňa víťazstvá až tak nečakajú. Je tam totiž kopec dobrých hráčok. Kdežto na paralympiáde patrím medzi najväčšie favoritky. Ak sa mi však podarí znovu uspieť, budem neskonale šťastná. Tie momenty, keď sa mi to v minulosti podarilo, patrili medzi moje najkrajšie okamihy,“ prezradila Natalia v rozhovore pre Európsku stolnotenisovú úniu.
Rodáčka z Gdańska prišla na svet bez časti pravej ruky, no keď ju staršia sestra priviedla k stolnému tenisu, prestalo pre ňu všetko ostatné existovať. Aj napriek výraznému hendikepu. „Dodnes je stolný tenis moja najväčšia vášeň. Neviem si už život bez tej loptičky predstaviť. Aj keď ma to stálo veľa síl, nikdy som to neľutovala,“ vraví.
Na paralympiáde v jedenástich
Šesť mesiacov po tom, čo chytila po prvý raz stolnotenisovú raketu do ruky, už hrala na majstrovstvách Poľska. V jedenástich súťažila na paralympiáde v Sydney 2000, ako najmladšia účastníčka hier. O štyri roky neskôr v Aténach už bola paralympijskou šampiónkou. K pekinskej obhajobe titulu vo dvojhre si v roku 2008 nadelila darček navyše. Kvalifikovala sa aj na olympijské hry.
Dovtedy svet športu evidoval len jedinú športovkyňu so štartom na olympiáde aj paralympiáde v jednom roku: taliansku lukostrelkyňu Paolu Fantatovú. V Atlante 1996 si medzi zdravotne znevýhodnenými odvážala bronz zo súťaže jednotlivcov a zlato v družstvách. No na najlepšie olympijské lukostrelkyne nestačila.
Maďarský šermiar Pál Szekeres už mal doma medaily aj z olympiády aj paralympiády, no nie v jednom roku. K olympijskému bronzu zo Soulu 1988 pridal tri paralympijské prvenstvá, no až po tom, čo po nešťastnej nehode autobusu, po ktorej zostal na vozíku, pokračoval v súťaži zdravotne znevýhodnených.
Neuveriteľné je, že Partyková v Pekingu nebola jediná so štartom na olympiáde aj paralympiáde. Rovnakým husárskym kúskom sa v ono leto 2008 blysla v Číne aj juhoafrická plavkyňa Natalie Du Toitová. Na rozdiel od Juhoafričanky však poľská stolná tenistka zopakovala dvojité štarty aj v Londýne 2012, v Riu 2016 a to isté má v pláne aj teraz v Japonsku.
Počet športovcov s olympijským aj paralympijským štartom odvtedy narástol, no nikto z nich nie je taký úspešný ako práve Partyková.
Chce byť príkladom
Olympijské medaily zatiaľ v prípade poľskej reprezentantky visia privysoko. Na OH v Londýne sa predrala medzi 32 najlepších a aj teraz v Tokiu dokázala vyhrať zápas aj medzi zdravými. Austrálčanke Michelle Bromleyovej nedovolila uhrať ani set, no na Egypťanku Dinu Mešrefovú už v druhom kole nestačila. Podľahla jej po veľkom boji 2:4 na sety.
Partyková si však užívala každú loptičku. „Možno ma niekto sledoval a došlo mu, že zdravotné znevýhodnenie neznamená koniec sveta. Ak niekomu poslúžim ako prípad, že sa dá v živote pokračovať aj keď vám osud nenadelí tie správne karty, budem len rada. Ono to ide aj v takom prípade. Len musíte tvrdšie trénovať, ak to s úspechom myslíte vážne,“ tvrdí.
Partykovej ďalšie pokračovanie nezvyčajného príbehu má naplánovaný začiatok už tento mesiac. Paralympiáda v Tokiu štartuje už 24. augusta. O deň neskôr odštartujú aj súťaže v parastolnom tenise. Aj s Nataliou.