Debata aj o údajnom konflikte záujmov a ďalších lapsusoch
Ústrednou témou 1. ročníka športovej konferencie Slovenského paralympijského výboru (SPV) s názvom Sport Connections, ktorá bola dnes v Bratislave, bola aktuálna situácia okolo schvaľovania nového Zákona o športe, o ktorom v tomto období rokujú poslanci nášho parlamentu.
Hoci účastníci konferencie mali na programe spolu štyri témy, všetky boli spojené s novou zákonnou normou, podľa ktorej by v najbližších rokoch mal fungovať šport na Slovensku. V prvom diskusnom paneli pod výstižným názvom Quo vadis slovenský šport? sa diskutujúci zamýšľali nad tým, kam kráča slovenský šport v súčasnosti aj v zrkadle diania okolo schvaľovania nového Zákona o športe.
Podľa prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Antona Siekela slovenský šport momentálne prežíva ťažké časy. A v ťažkých časoch sa ľudia dokážu spojiť, zjednotiť. „Načasovanie tejto konferencie je veľmi vhodné, pretože v týchto dňoch je v programe parlamentu schvaľovanie Zákona o športe,“ zdôraznil šéf SOŠV. Ako ďalej uviedol, opäť sa potvrdilo, že keď sa ľudia ocitnú v ťažkej situácii, dokážu sa spojiť, dokážu nájsť spoločnú reč. „V týchto dňoch sa treba spoločnými silami usilovať, aby bol tento zákon stiahnutý z rokovania parlamentu,“ vyzval účastníkov konferencie Anton Siekel. Vo svojom vystúpení sa tiež zamýšľal aj nad tým, prečo sa za každú cenu usilujeme robiť systémové zmeny v slovenskom športe práve teraz, keď máme úradnícku vládu a nezvratne smerujeme k novým voľbám, od ktorých nás delia už iba mesiace.
„Všetci, ktorí sme pôsobili alebo pôsobíme v športe, vieme, že v ňom treba poznať pravidlá. A tieto prijaté pravidlá treba aj dodržiavať, treba sa podľa nich riadiť. A práve Zákon o športe, ktorý je teraz v parlamente, je príkladom toho, ako by sa šport nemal riadiť. Vznikol totiž bez diskusie v slovenskom športovom hnutí, bez diskusie so športovými odborníkmi. Legitimizovať takýto stav by bolo nesprávne. Urobme to premyslene a v pokoji. Nie takto na poslednú chvíľu – a za každú cenu. Zákon o športe je šitý horúcou ihlou“ povedal otvorene Anton Siekel na margo chystanej legislatívnej normy.
„Zákony by mali bariérovosť v živote odstraňovať, nie vytvárať nové,“ pripomenul predseda Slovenského paralympiského výboru (SPV) Ján Riapoš, ktorý svojim vystúpením nadviazal na Antona Siekela. Aj on patrí medzi kritikov pripravovaného Zákona o športe. Lebo jeho tvorcovia obišli aj ľudí z paralympijského hnutia, nepovažovali za potrebné diskutovať s nimi o tom, čo chcú v novom zákone stanoviť. Aj jemu najviac pri tvorbe tohto zákona chýba diskusia s odborníkmi. Na margo nového zákona o športe okrem iného povedal:„My nechceme iba kozmetickú úpravu zákona, ani ho nechceme šiť horúcou ihlou za každú cenu. Navýšenie peňazí je jedna vec, ale ak chceme robiť šport systematicky, treba do zákona zahrnúť aj ďalšie veci, lebo hlavný záujem sa stále skĺzava iba k štátnej reprezentácii,“ upozornil Ján Riapoš. „Žiaľ, my sme teraz už iba v pozícii divákov. Nový zákon je navyše v rozpore s legislatívou, na čo upozornilo niekoľko odborníkov,“ dodal.
„Patrím medzi ľudí, ktorí sa vždy snažili hrany nedorozumení a konfliktov obrusovať, ktorí sa snažia podľa možností ľudí spájať, nie rozdeľovať“ zapojil sa do diskusie Richard Nemec, štátny tajomník pre šport na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. „Preto považujem nový Zákon o športe za dobrú šancu dať slovenskému športu systematické riešenie. Je to šanca, ako vytvoriť športu legislatívnu pôdu, aby sme do neho mohli priniesť viac peňazí, aby sme mohli zlepšiť potrebnú infraštruktúru,“ zdôraznil Richard Nemec.
Podľa neho je lepšie v tejto situácii mať aspoň povestného vrabca v hrsti, ako snívať o holubovi na streche. „Ktorý zákon bol dvakrát v medzirezortnom pripomienkovom konaní?“ otázkou si pomohol ilustrovať zložité okolnosti tvorby toho zákona v súčasnom parlamente. „Samozrejme, že si uvedomujeme, že mnohé veci okolo tohto zákona sa dali určite riešiť inak, že sa dali opraviť, zlepšiť. Ale aj teraz treba hľadať medzi nami prieniky, nie rozdiely. Treba hľadať cesty ako to ešte všetko v našom športe zlepšiť, nie veci ešte viac komplikovať,“ pripomenul Richard Nemec, ktorý sa nechce vyhovárať na svojho predchodcu na pozícii štátneho tajomníka pre šport, ktorý v tomto smere neurobil všetko, čo mohol.
Podľa neho slovenský šport by aj naďalej mal byť ako veľký obrovský valec, ktorý by mal byť kompaktný aj po septembrových voľbách. Mal by držať spolu. „Po voľbách sa predsa život u nás nekončí. Neviem, kde budem po týchto voľbách, ale urobím všetko pre to, aby šport aj vďaka chystaného zákona dostal viac peňazí na tvorbu prepotrebnej infraštruktúry. Ľudia zo športového hnutia by čo najskôr mali nájsť cestu ako udržať slovenský šport tak, aby bol konkurencieschopný aj v medzinárodnej konkurencii. Pokúsme sa naliať dosť financií do infraštruktúry, ktorá by zodpovedala podmienkam 21. storočia. Podľa mňa stále je lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche. A práve ten vrabec v hrsti mi nebude dať pokojne spávať,“ dokončil Richard Nemec besedu o formovaní nového Zákona o športe.
Ďalší odborníci, ktorí sa zapojili do diskusie, poukazovali najmä na povinnosti, ktoré, ak chcú všetky podľa tohto zákona dodržať, veľmi zaťažujú najmä funkcionárov menších športových zväzov. Naďalej je v ňom vysoký počet kontrolných mechanizmov a informačných povinností (v doteraz platnom Zákone o športe ich je až stošesťdesiat!). Byrokracia, ktorú od funkcionárov športových zväzov vyžaduje rezortné ministerstvo, je pre malé zväzy neúnosné. A mimoriadne zaťažujúce. Preto nie div, že sa o nej kriticky hovorilo najmä aj v súvislosti s doteraz existujúcim a platným Zákonom o športe. A opäť je témou dňa. Aj keď Richard Nemec prítomných upozornil, že v novom Zákone o športe bude informačných povinnosti o jednu tretinu menej.
„Ak by aj iné oblasti nášho života boli tak prísne kontrolované zo strany ministerstiev ako je teraz šport, boli by sme ako krajina určite úplne inde,“ zdôraznil generálny sekretár Slovenského atletického zväzu Vladimír Gubrický, ktorý kriticky pripomenul, že niektoré nariadenia nového Zákona o športe sú v rozpore s legislatívou, dokonca aj s Ústavou SR. Napríklad nariadenie, že funkcionár športového zväzu nemôže byť delegátom valného zhromaždenia svojho športu. Podľa tvorcov zákona je to vraj konflikt záujmov… A takých lapsusov v novom Zákone o športe je vraj oveľa viac. Aj preto sa v slovenskom športovom hnutí stretol s takou nevôľou. Aj preto prezident SOŠV Anton Siekel vyzval, aby bol stiahnutý z parlamentu. Lebo je ušitý veľmi horúcou ihlou…
Foto: SPV