Prešovský boccista Rastislav Kurilák má za sebou najlepší rok kariéry
Nikdy nie je neskoro. Pred dvoma rokmi – ako 42-ročný – sa prešovský boccista Rastislav Kurilák stal premiérovo majstrom Slovenska (BC2) a na majstrovstvách Európy okúsil chuť štvrťfinále. V tomto roku, ako 44-ročný sa Rasťo premiérovo prebojoval aj na paralympijské hry v Tokiu, kde mu po výhre nad Portugalčanom Valentem (7:2) ušiel postup do vyraďovacej fázy o vlások. S Japoncom Hirosem prehral tesne 3:4. Všetko si vynahradil teraz na ME v Seville, kde sa v individuálnej súťaži dočkal nečakaného striebra. Prvého v jeho kariére.
Drámy so šťastným koncom
V základnej skupine sfúkol Taliana Vettoreho 5:1 a po remíze 5:5 s Čechom Žabkom sa mohol tešiť na osemfinále. V ňom ustál drámu s Azerbajdžancom Karimovom (5:4) a po výhre s Grékom Papadakisom (4:3) bol v semifinále. Tam výhra určite aj tak trochu bolela, jeho súperom bol totiž reprezentačný kolega Róbert Mezík.
Rasťo vyhral 3:1 a mohol snívať o európskom zlate. No Rus Dmitrij Kozmin, európska jednotka v tejto kategórii, mu ho vyfúkol. O jediný bod. Vyhral 4:3 a Kurilák sa musel zmieriť „len“ so striebrom.
„To striebro má pre mňa cenu zlata. Obaja sme predviedli dobrý výkon, ale súper bol nakoniec lepší. Uvedomil som si však, ako blízko som bol k zlatej medaile,“ hodnotil už po návrate na Slovensko vydarený turnaj v Španielsku Kurilák.
Do Sevilly letel Rasťo s cieľom uhrať štvrťfinále, plán vysoko prekročil. „Ďakujem všetkým, ktorí mi na ceste za týmto úspechom pomáhali. Od rodiny, priateľov, trénera, kolegov v reprezentácii až po materský klub v Prešove. Boli to náročné majstrovstvá. Už v základnej skupine som sa musel naplno koncentrovať na každú jednu smenu a loptu,“ priznal spokojný Kurilák. „Prišli aj herné krízy, našťastie netrvali dlho,“ dodal.
A teraz Brazília
Aj vďaka jeho druhému miestu dokázali Slováci už na treťom európskom šampionáte po sebe vybojovať minimálne tri cenné kovy. A to sa museli zaobísť bez zdravotne indisponovaného Samuela Andrejčíka. Aj pre Kuriláka je to impulz do ďalších hodín tréningu. „Povzbudenie aj motivácia. Aby som na sebe ešte viac mentálne pracoval. Chcem sa zúčastniť na budúci rok aj majstrovstiev sveta v Brazílii, kvalifikačná cesta bude určite dlhá a náročná,“ prezradil Rasťo svoj najbližší veľký cieľ. V Seville sa snažil pridať s reprezentačnými kolegami druhú medailu aj v súťaži tímov (BC1/BC2), stopku však Slovákom vystavili neskorší finalisti z Holandska. Už vo štvrťfinále.
Aj Kurilákovi – rovnako ako jeho reprezentačným kolegom – prekážal nezvyklý chlad v hale, kde sa sevillský šampionát konal. „Ten chlad ovplyvnil aj výkony niektorých hráčov. Ani niektoré izby v Hoteli Exe Macarena, kde sme bývali, neboli celkom bezbariérové, no mne sa ubytovanie páčilo. Škoda len, že nebol čas spoznávať mesto. Sevilla je krásna, Určite sa oplatí ju vidieť,“ povzdychol si na záver boccista, pre ktorého je cestovanie popri športe druhou veľkou vášňou. Tou treťou je meteorológia.
Foto: Roman Benický, SPV