Reprezentačný tréner tenistov na vozíku MIROSLAV JANTULÍK hodnotí vystúpenie Slovenska na Svetovom pohári družstiev, ale zároveň sa pozerá aj smerom k PH Tokio. Našu jednotku Mareka Gergelyho čaká onedlho posledný boj o priamu miestenku na týchto hrách.
Slovensko štartovalo pred pár dňami na Svetovom pohári družstiev v Portugalsku. Po prehre s Poľskom prišlo o postupovú šancu, ale napokon obsadilo slušné 5. miesto v jednej zo skupín. Ako ste boli spokojný s vystúpením našej dvojice Tomáš Masaryk – Marek Gergely?
Chalani na Svetovom pohári urobili všetko, čo bolo v ich silách. Hrali ťažké zápasy a v každom z nich bojovali, povzbudzovali sa a snažili sa uhrať čo najlepší výsledok. Dôležité zápasy hrali najmä proti Poľsku, kde obaja figurovali ako mierni outsideri. Rozhodla tesná prehra Mareka s 23. hráčom sveta Fabisiakom. Dôležitý vyrovnávajúci bod na 1:1 sme nedosiahli a štvorhru sme už ani nehrali. V ďalších zápasoch sme už boli favoritmi a potvrdili sme lepšiu kvalitu.
Slovensko pred rokmi hrávalo v elitnej skupine tejto súťaže. Ako vidíte šance na náš návrat v najbližších rokov?
Uvedomujem si, že Slovensko figurovalo v najvyššej svetovej skupine a je ťažké nás vidieť každý rok ako bojujeme len o postup. Zatiaľ sa nám to stále nepodarilo. V dnešnej dobe je veľmi ťažké postúpiť medzi najlepšie krajiny sveta. Aby sme sa tam dostali, potrebujeme dvoch výborných hráčov, ktorí figurujú okolo svetovej štyridsiatky rebríčka ITF. Momentálne sa tam nachádza len Marek Gergely a budeme čakať, či do slovenskej reprezentácie pribudne ďalší hráč s podobnými kvalitami. Minulý rok bola nádej na návrat Jozefa Félixa, ktorá však zhasla rýchlejšie ako vzplanula. Jozef je bývalý výborný hráč, ktorý sa dlhodobo držal v prvej svetovej dvadsiatke, ale čo sa týka reprezentácie a samotných tréningov rozhodol sa tak, že pôjde svojou vlastnou cestou. Viem si predstaviť, že ak by sme našli spoločnú reč, mohol byť súčasťou tímu aj on. Tomáš Masaryk je veľmi snaživý hráč a srdcom tenista, ale jeho zdravotné znevýhodnenie je natoľko veľké, že mu neumožňuje hrať na takej úrovni, aby pomohol Slovensku stať sa opäť súčasťou prvej svetovej skupiny SP. S Tomášom máme momentálne veľkú motiváciu prejsť do kategórie Quad. (Momentálne hráva v najsilnejšej skupine Open – pozn. red.)
Slovensko zatiaľ nemá istú miestenku na PH v Tokiu. Marek Gergely však bojuje o priamy postup. Ako vidíte jeho šance?
Marek je jediná šanca Slovenska na priamy postup do Tokia. Momentálne je na 49. mieste vo svetovom rebríčku a priamu účasť na PH uzatvára 40 najlepšie postavených hráčov. V sezóne 2020/21 zatiaľ neuhral žiadny výsledok, ktorý by ho posunul v rebríčku vyššie. Aktuálne máme pred sebou posledné tri turnaje, ktoré ešte môžu v poradí niečo zmeniť. Ide o turnaje kategórie Futures, ktoré sa uskutočnia v Rakúsku a následne dva po sebe v Chorvátsku. Ak by si Marek chcel pripísať nejaké body naviac, potrebuje sa dostať minimálne do finále turnaja tejto kategórie.
V prípade, že by Marek získal priamu miestenku, spomína sa možnosť požiadať o bipartitnú kartu pre Tomáša. Vidíte to reálne?
Túto možnosť vidím veľmi reálne, nakoľko PH sú podľa mňa najmä o reprezentácií čo najväčšieho počtu krajín a Slovensko je jednou z tých, ktorá by na hrách chýbala. O kartu však požiada aj Marek v prípade, že sa nekvalifikuje priamo.
Vy sa venujete Marekovi aj ako osobný tréner. V akých podmienkach prebieha domáca príprava?
Čo sa týka domácej prípravy môžem spokojne povedať, že máme výborné podmienky a v podstate máme všetko, čo by sme potrebovali. Jediný problém v tréningovej príprave nastáva v nedostatočnom počte iných hráčov na vozíku, ale to sa snažíme kompenzovať chodiacimi hráčmi. Nie vždy je však jednoduché zabezpečiť vyhovujúceho sparingpartnera z pohľadu kvality hry. Chodiacich hráčov je v Bratislave veľmi veľa, ale nemá pre nás veľký význam, keď je sparingpartner až príliš dobrý alebo naopak, keď je jeho výkon nedostatočný. Pre Mareka sú ideálni aktívni hráči alebo hráčky do 12 rokov, ale oni majú už väčšinou svojich trénerov a nastavené tréningové procesy, takže býva ťažké skombinovať tréningy s nami. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sa v nej snažíme mať každý deň aspoň dve fázy a všestranne zapájať každú zložku športovej prípravy.
Okrem dvojice Masaryk – Gergely sa venujú tomuto športu aj ďalší Slováci? Prípadne ktorí?
Oficiálne máme v reprezentácii iba dvoch tenistov. Tenisu na vozíku sa venuje ešte aj spomínaný Jozef Félix, ale ak mám povedať pravdu neviem o jeho príprave vôbec nič a podľa všetkého ani necestuje po turnajoch.
Ako sa podľa vás vyvíja svetový tenis na vozíku a kde má v ňom miesto Slovensko?
Tenis na vozíku zo svetového hľadiska má veľmi rýchly vývoj a každá sezóna je kvalitnejšia ako tá pred ňou. Z môjho pohľadu sa tenis na vozíku rýchlo mení a ak chceme zotrvať vo svetovom meradle ako krajina čo najdlhšie, musíme tomu prispôsobiť prípravu aj zmýšľanie. Hra je rýchlejšia ako kedysi, razantnejšia, tvrdšia a hráči využívajú čím ďalej tým viac prvkov z tenisu chodiacich. Slovensko v prvom rade potrebuje vychovávať nových a perspektívnych hráčov, mladých, dravých, s chuťou pracovať a víťaziť. V mladých hráčoch a práci s nimi vidím veľký potenciál a myslím, že nielen ja, ale aj tréneri z iných krajín majú určite podobné zmýšľanie. Príklad by sme si mohli brať napríklad od Japoncov, u ktorých momentálne vyrastá veľká nádej svetového tenisu na vozíku. Len 15 – ročný Tokito Oda je už na 26. mieste renkingu ITF a pravidelne poráža aj hráčov z prvej svetovej pätnástky.