Slovenské paraveslovanie má po prievidzskom mladíkovi Krištofovi Kubalovi už druhého zástupcu. O tento šport prejavil záujem aj rodák z Novej Bane Ivan Volf, ktorý dnes žije neďaleko Štúrova. Vďaka pomoci Slovenského paralympijského výboru už dnes vlastní aj veslársky trenažér, s ktorým sa chce odraziť k splneniu odvážnych športových snov. „Paralympiáda je sen každého, ale snažím sa uvažovať triezvo. Budem rád, ak sa dostanem na pár súťaží a tam uvidím, ako mi to pôjde,“ konštatuje dnes 33-ročný Volf, ktorý zostal po úraze zhruba pred štyrmi rokmi pripútaný na invalidný vozík.
Najskôr lukostreľba
Bývalý vášnivý snoubordista či turista však ani po tom, čo sa mu život obrátil hore nohami, športovať neprestal. Najskôr sa oboznámil s lukostreľbou, v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. „Trénoval som pod Vladom Majerčákom, chodil do klubu v Banskej Bystrici, ale nemám doma 70 metrový pozemok, kde by som mohol trénovať a strieľať. Tak sme to uzavreli. Potom ma zlákal parakajak. Skúšal som to už v roku 2019 v Petržalke na Draždiaku a neskôr aj v Ostrihome, kde je slovenský tréner. U nás však nie je pre tento šport žiadne technické zázemie. Šiel som ešte do Komárna, ale tam teraz riešia olympiádu. Nemajú čas ani kapacity venovať sa mne a parakajaku. Tá voda ma však stále lákala. A keďže to s parakajakom nevyšlo, skúsil som to s paraskifom,“ opisuje Volf.
Parakajak vs paraskif
Oproti parakajaku je to samozrejme rozdiel. V paraskife sa jazdí dozadu, ale Volfa to aj tak zaujalo. „Ten pocit sa mi páčil. Navyše v paraskife máte po bokoch aj plaváky, nehrozí tam žiadne riziko prevrátenia. Keby v ten deň nebola taká zima, vesloval by som oveľa dlhšie,“ spomína na svoju premiéru na vode, s ktorou mu v Piešťanoch pomáhal tamojší tréner Andrej Vičan.
Teraz si Volf zvyká na najnovšiu pomôcku: veslársky trenažér značky Concept 2. Dvojfázovo, hoci zatiaľ len provizórne. „Musím ešte vyriešiť technické veci, upevnenie a podobne, aby som mohol trénovať naplno. Už som začal, ale toto ešte potrebuje doladiť,“ vraví Ivan.
Je rozhodnutý dať novému športu všetku energiu. „Cítim zodpovednosť po podpore, akej sa mi od SPV dostalo a ľudí, ktorých som kontaktoval, dostalo. A súťaže? Už vo februári by sa mal konať medzinárodný kemp v Taliansku. Uvidíme, čo pandémia a či sa bude konať. Teším sa však na všetko, čo príde,“ konštatuje športovec, ktorý prijal aj ponuku robiť jedného z motivátorov SPV v rámci projektu Sme si rovní. „Prečo nie? Je to ďalšia z možností, ako sa po úraze v živote nejako presadiť. Sám som na novú skúsenosť zvedavý,“ priznal.
RASTISLAV HRÍBIK