Pre Slovensko boli aj úspešné. Do začiatku záverečného ceremoniálu ostávalo ešte jedenásť minút, keď sa nám spolu s časťou francúzskej výpravy podarilo rozhýbať mexickými vlnami celý olympijský štadión. Nevídane až do začiatku oficiálneho programu. Bolo nás vidieť, počuť aj nás mali radi. Naozaj. Na každom kroku sa dobrovoľníci, fanúšikovia ale aj športovci chceli s našimi paralympionikmi fotografovať. Úspech výpravy spočíva aj v medailovej bilancii – 3 zlaté, 2 strieborné a 2 bronzové, ale aj v sile spoločného tímu. „Počítali sme s tým, že priam neuveriteľná žatva medailových umiestnení z Vancouveru sa nedá zopakovať, no som rád, že všetci sa snažili podávať maximálne výkony a že naša „misia“ bola úspešná,“ načrtol prvý rámec hodnotenia vedúci výpravy Samuel Roško. Šieste miesto Slovenska v záverečnej medailovej bilancii krajín je úžasné. Pričom v rámci zjazdového lyžovania skončila naša výprava dokonca štvrtá za Ruskom, Nemeckom a Francúzskom.
Dve zlaté a jeden bronz posunuli zrakovo znevýhodnenú Henrietu Farkašovú /s navádzačkou Natáliou Šubrtovou/ do pozície najúspešnejšej členky výpravy a súčasne aj na prvú priečku v historickom prehľade najúspešnejších paralympionikov Slovenska. Dve medaily, zlato a striebro, získal Jakub Krako /s navádzačom Martinom Motykom/, a o ďalšie dva medailové zápisy sa pričinili Martin Haraus /s navádzačom Marošom Hudíkom/ – získali striebro z jazde, a Petra Smaržová, ktorá vybojovala bronz v slalome. Osobitne si však zaslúžia uznanie aj Mratin France, ktorý skončil štvrtý v najpočetnejšie obsadenej zjazdárskej disciplíne na ZPH a Marek Kubačka, ktorý ako jediný z celkom nevidiach dokázal dokončiť niektorú zo súťaží a v obrovskom slalome obsadil neuveriteľné ôsme miesto. Na „staré kolená“ sa vytiahol aj Radomír Dudáš, najmä štvrtým miestom v superkombinácii. Celkovo zaznamenala naša výprava tri štvrté miesta. Okrem Franceho a Dudáša aj Krako v zjazde.
Osobitnou kapitolou v rámci pozitív je družstvo našich curlerov, ktoré vyhralo na paralympijskom turnaji štyri víťazstvá a skončilo pri svojej premiére na ZPH na nečakanom šiestom mieste. „Po poslednom stretnutí s Ruskom sme mali všetci slzy v očiach, ale už to prebolelo a s odstupom si uvedomujeme, čo sme vlastne dosiahli,“ priznal tréner curlerov František Pitoňák.
Marek Hlavina, ktorý prežíval premiéru v novej súťaži v snowboardcrosse si niesol na záver hier na chrbte slovenskú vlajku s podpismi všetkých susedov z paneláku v Prievidzi, kde býva. Krásny symbol hrdosti na svoju krajinu, ale aj spolupatričnosti ľudí, ktorí vnímajú paralympijský šport čoraz silnejšie. Výnimočnosť ľudí, ktorí sa nevzdávajú a naopak dokážu inšpirovať aj ostatných nadchla aj divákov na emotívnom a pôsobivom závere hier. Pri návrate do horskej paralympijskej dediny husto snežilo a vítala nás bohatá bieloskvúca perina. Druhý diel zimných paralympijských hier by sa mohol začať okamžite. Niektoré momenty by aj naši športovci nesporne radi vrátili späť, ale patrí im hlboká poklona za výkony, ktoré predviedli a výsledky, ktoré dosiahli. Bodaj by bilancia našej neveľkej paralympijskej výpravy bola aj o štyri roky taká úspešná ako v Soči. Spasiba organizátorom a vďaka našim paralympionikom… STANO ŠČEPÁN