Pred štartom prvého kola slalomu sa nie a nie skoncentrovať. „Bola som nervózna. Šialene,“ priznala sa Petra Smaržová hneď po pretekoch. Na štarte s ňou čerti šili a Jozef Ledvák sa ju zo všetkých síl snažil odpútať od rastúcej trémy. „Trochu sme to predýchavali,“ potvrdil našu predtuchu. „Na strmine hneď po štarte začala opatrne. Pustila sa do boja v miernom záklone a nie a nie si nájsť optimálny postoj. V prvej časti prvého kola určite pár desatín sekundy stratila.“ Na druhej strane splnila základný cieľ. Zísť prvé kolo bez diskvalifikácie a vydolovať z neho stratenú sebadôveru. Podarilo sa jedno a čiastočne aj druhé.
„Ja tomu stále neverím,“ výskala od radosti, akonáhle bolo jasné, že sa zmestí na stupne víťazov. „Piate miesto po prvom kole ma povzbudilo, ale na medailu som vôbec nemyslela. Želala som víťazstvo Holanďanke Anne Jochemsenovej, ktorá sa za posledné dva roky výrazne zlepšila.“ Práve ona však rýchlosť v bránkach nezvládla a stratila svoju druhú pozíciu z prvého kola. Už pred ňou zaváhala aj Ruska Marila Papulovová a naša Peťa Smaržová sa razom ocitla v siedmom nebi. Až neskôr si uvedomila, že bola v slalome v druhom kole druhá najrýchlejšia a na striebornú Rusku Ingu Medvedevovú stratila celkovo len 0,21 sekundy. Možno práve na začiatku celých pretekov, keď si príkaz – kolená ku bráne až príliš kŕčovito tlačila do hlavy. Druhá jazda bola oveľa lepšia, uvoľnenejšia aj čistejšia. Odrazu sa obavy so zlyhania vygumovali a v cieli ju čakalo jedno vrúcne objatie za druhým. Bronz pre „Nellu“, ako Peťu Smaržovú vo výprave žoviálne voláme, je obrovským pozitívnym prekvapením. Vo Vancouvri získala rovnakú medailu v obrovskom slalome. V stredu na zjazdovke v Rosa Chutor skákala do náručia trénera Branislava Mažgúta už po slalome. Štart v obrovskom slalome ju ešte čaká… /sš/