Výťažok z dražby poputuje na jeden z projektov Ligy proti rakovine. Jej prezidentke MUDr. Eve Sirackej ju naša úspešná paralympionička už pred časom venovala.
Alena Kánová bola hlavným hosťom včerajšieho Herial Ladies Clubu, na ktorom sa pravidelne stretávajú úspešné slovenské ženy z rôznych sfér. Najskôr absolvovala spolu s Jánom Riapošom, Veronikou Vadovičovou a Tomášom Vargom (v Londýne pôsobil ako tímlíder úspešného stolnotenisového družstva) rozprávanie o XIV. paralymijských hrách. Následne sa pristúpilo k dražbe.
* * *
Vy ste známa tým, že svoje medaily vždy niekomu venujete. Kde skončila tá prvá, najcennejšia zo Sydney?
Zlato z PH 2000 som venovala mojim rodičom za pomoc a podporu v najťažšom období môjho života.
Nasledoval bronz z Atén 2004 …
Túto medailu dostalo mesto Ružomberok, kde som vyrastala, chodila do školy a mám tam veľa svojich fanúšikov. Ako prejav vďaky im, športovému klubu, zástupcom mesta a vlastne všetkým Ružomberčanom.
Striebro z Pekingu 2008 si všetci pamätáme – počas slávnostného galavečera v SND ste ho odovzdali prof. Myrónovi Malému, vtedajšiemu riaditeľovi NRC Kováčová …
… ako prejav vďaky ústavu, kde ma prvýkrát posadili na vozík a po úraze naučili žiť. Zároveň som to mienila aj ako motiváciu pre ďalších pacientov, ktorí sa sem prídu liečiť, že nikdy sa netreba vzdávať.
Prečo ste sa rozhodli venovať všetky svoje medaily, ktoré si väčšina športovcov doma starostlivo opatruje?
Pretože nepatria len mne, ale všetkým, ktorí mi k nim pomohli. Je to taký hnací motor pre mňa, isť dopredu, vybojovať medailu a poďakovať sa takýmto spôsobom ľuďom, ktorí pri mne stoja a ktorých si vážim.
Prvýkrát ste však absolvovali dražbu. Prekvapila vás niečím?
Už od Pekingu som vedela, že ďalšia medaila pôjde na dobrý účel a odkedy som spoznala pani doktorku Sirackú bola som si istá, že bude v dobrých rukách. Vydražiť ju a peniaze použiť na boj proti rakovine sme sa rozhodli spoločne. Dražba bola napínavá a bola som veľmi milo prekvapená, za akú sumu sa napokon moja medaila vydražila. Takže ďakujem všetkým za záujem a organizáciu tejto dražby.
Nebudete niekedy ľutovať, že ste ťažko vybojované medaily porozdávali?
Túto otázku dostávam často. Ale sú v správnych rukách a z toho mám väčšiu radosť, ako keby boli uložené doma v skrinke.