Ešte skôr ako sa slovenskí paralympioinici ocitli na ploche zaplneného olympijského štadióna, odohrala sa v jeho zákulisí milá epizódka. Najskôr chcela vybehnúť pred našou výpravou driečna hosteska s tabuľkou Slovinsko. Zháčila sa až na naše protesty, lenže dievčiny s nápisom Slovensko nikde nebolo. Na poslednú chvíľu sa zjavila. Vysoká, čiernovlasá, so zarmznutým úsmevom. Akonáhle sa otočila chrbtom, pochopili sme prečo. Zdrhovadlo na bielych šatách viac z chrbta odkrývalo než zakrývalo. Viacerí chceli pomôcť zaretušovať malý defekt, no organizátori boli rýchlejší. Nepomohlo ani naše skandovanie nižšie, nižšie, vo chvíli, keď výprava už už vychádzala na štadión, neposlušné šaty sympatickej Ruske zatvorili. Škoda, mohlo sa o našej výprave písať viac než o ukrajinskej, ktorú zastupoval symbolicky len vlajkonosič Michail Tkačenko. Diváci v Soči ho však privítali ohromnými ováciami…
Žičlivý potlesk sa ušiel aj našim športovcom. Každý z nich vnímal zo dve-tri minútky “pochodu” po ploche štadióna po svojom. Mnohí fotili, mnohí o dušu mávali a aj tí najskúsenejší nasávali neopakovateľnú atmosféru každým pórom. Tréner Ivan Bražina s modrým balónikom v ruke, nevidomý Marek Kubačka s naplno rozbehnutou obraznosťou v hlave a dievčatá s prirodzenou túžbou aspoň na moment zaujať niektorého z množstva kameramanov…
Jakub Krako a Henrieta Farkašová mali šťastie, že tesne pred miestami, na ktoré nás usadili, bola veľká obrazovka. A tak aj napriek zrakovým hendikepom nalepení tesne na nej videli zo slávnostného seremoniálu viac než dúfali. “Vo Vancouveri som viac počúval ako pozeral, tentoraz som aj niečo ako tak videl a otvorenie sa mi zdalo skvelé. Som hrdý, že som mohol niesť našu zástavu a že som súčasťou tohto tímu,” povedal Jakub Krako už na ceste domov. Ešte ptredtým sa však okrem iných prihovoril športovcom aj divákom prezident Medzinárodného paralympijského výboru Philip Craven a zaželal im veľa šťastia, aby súťažili fair a najmä, aby mali z hier čo najvbiac radosti. Divákom odkázal: “Športové výkony, ktoré v nasledujúcich dňoch uvidíte, vás prekvapia ale aj zmenia. Nielen pre tieto dni, ale možno navždy.” Mnohí z našej výpravy si v duchu pomysleli, že hádam aj vďaka našim paralympionikom a ich očakávaným výkonom bude mať pravdu. STANO ŠČEPÁN