„Nechali sme ich hrať ich hru. Prvý end nám vyšiel, ale potom sme sa dostávali pod čoraz väčší tlak,“ reagoval po zápase Branislav Jakubec. „Fúkalo proti nám,“ žartoval na odľahčenie vedúci tímu Milan Kališ. Briti však naozaj hrali vynikajúco. Ich skip Aileen Neilsonová mala 93 percentnú úspešnosť hodov. „Súper hral veľmi presne a my sme nevyužili dobrý úvod. Naopak každú chybu nám „spočítali“ dvakrát,“ vysvetľoval tréner František Pitoňák. Za stavu 2:0 mohli naši curleri udržať Britov v druhom aj v treťom ende viac na uzde. Ešte aj za stavu 2:5 bola šanca na vyrovnanie, ale potom sa už šance slovenského družstva scvrkávali ako vysušená slivka. „Prehral som sám so sebou,“ výstižne to charakterizoval náš skip Radoslav Ďuriš, ktorého len 29 percentná úspešnosť hodov lámala k zemi. Len Dušan Pitoňák bol lepší než najslabší hráč súpera a to bolo na dobrý výsledok málo.
„Zdvihneme hlavy,“ dvíhal sebavedomie tímu predseda SPV Ján Riapoš, ktorý prišiel po zápase do slovenskej šatne. „Zajtra zdoláte Kóreu, ktorej sa nedarí a potom ešte Švédov a postúpite…“ veštil presvedčivo. Pravdou je, že v prvých troch stretnutiach v Soči náš tím vstúpil do krajiny zázrakov a po prvej prehre sa mu z nej určite nechce odísť. „Musíme hrať svoju hru,“ burcoval už niekoľko minút po ťažkej prehre Branislav Jakubec. Bilancia 3 výhry a 1 prehra stále radí slovenské družstvo medzi reálnych adeptov na postup do semifinále. V šatni sa síce na chvíľu „rozťahovalo“ sklamanie, ale chuť a motivácia sa nevytratili. Naopak, všetci chcú dokázať, že víťazstvá Slovenska už nie sú súčasťou zázrakov, ale obrovského odhodlania a rastúceho kumštu našich curlerov… /sš/