Cesta do Vancouveru sa začala bez problémov. Keď sme však prileteli, chýbal nám jeden vak na lyže. Ako naschvál: práve ten, v ktorom boli moje lyže. Bola som z toho nervózna, pretože to boli nové lyže. V paralympijskej dedine sme sa ani nestihli rozhliadnuť, hneď sme zaspali od únavy. Neskôr sme si ju prezreli celú, poriadne sme zmapovali okolie. Prekvapila ma priateľská atmosféra v dedine. Vládne medzi všetkými športovcami. V prvý deň vykukli aj slnečné lúče, a tak sa všetci šli pozrieť na whistlerské trate. Ja som ostala v dedine na dopingovej kontrole. Ďalší deň sme mali tréning zjazdu, na ktorý sme čakali na štarte 3 hodiny. Našťastie tam bol stan s ohrievačom. Odštartovať nám neumožnilo počasie. Tento scenár sa zopakoval aj na nasledujúcich tréningoch. Neuskutočnili sa, ale čakanie nás, pretekárov, vyčerpalo. Hlavne zima, vietor, hmla… Dúfam, že sa počasie už umúdri, nepôjde proti nám a dopraje nám aj slnečné lúče počas pretekov.
Privacy Overview
This website uses cookies so that we can provide you with the best user experience possible. Cookie information is stored in your browser and performs functions such as recognising you when you return to our website and helping our team to understand which sections of the website you find most interesting and useful.