Ako sa dá najlepšie vyrovnať s takýmto ťažkým rokom?
„Je to naozaj náročná situácia. Otázka neistoty. Veci, ktoré boli predtým pevne dané, zrazu neplatia. Neviete, čo vás čaká, či budú súťaže. Nedá sa poriadne trénovať. Každý má určite nejaké stratégie, vďaka ktorým to ako-tak zvláda. Možno sa to zdá byť hrozbou pre našu kariéru, v každej situácii sa však skrýva určitá príležitosť. “
Dá sa to aj nevidieť ako hrozbu?
„Ja viem, ľahko sa to hovorí. No my sa musíme naučiť pracovať so strachom a s neistotou. Rozvíjať schopnosť adaptácie na súčasné podmienky. Byť flexibilný. Určiť si množstvo viac druhov cieľov. Predtým mali športovci cieľ vybojovať a uspieť na paralympiáde či majstrovstvách sveta. Teraz ten cieľ buď úplne zmizol alebo je neistý. Je potrebné preto pracovať s viacerými scenármi, rozšíriť si flexibilitu. Dať si ciele v tom ideálnom prípade, ciele, keď bude vrchol odložený rovnako ako mať nejaký plán za predpokladu, že ten vrchol nenastane vôbec.“
Čo je na súčasnej situácii najhoršie? Izolácia, neistota?
„Každý to má inak. No neistotu vnímam asi ako silnejší faktor. Bude šampionát, nebude. Ako sa mám pripravovať. Je jasné, že to všetko oslabuje našu pohodu.“
Dá sa vôbec na to celé zvyknúť dlhší čas? Veď tomu čelíme už od marca.
„V prírode prežijú tí, ktorí sa adaptujú. A v športe to platí dvojnásobne. Úspešní budú dlhodobo tí, ktorí sa dokážu prispôsobiť, upraviť si tréningový plán, vyrovnať sa s obmedzeniami. Dokážu trénovať aj s pocitom, že vrchol je v nedohľadne.“
A tí, ktorí s tým majú značné problémy?
„Samozrejme, sú takí, na ktorých situácia doľahla viac. Niektorí majú existenčné dôvody, nemôžu trénovať vôbec. Takí potrebujú podporu v okolí. Tam by som apeloval na trénerov, realizačný tím. Je dôležité, aby ich podporili aj členovia rodiny, partneri prípadne rodičia alebo kamaráti. V podobných situáciách pomáha športovcom spolupráca so športovým psychológom alebo kvalitným koučom. S niekým, kto im s tým dokáže pomôcť. Je normálne sa o tom v určitej fáze porozprávať, vyčistiť si hlavu.“
Čo vy? Máte vzhľadom na pandémiu viac roboty?
„Je to zhruba rovnaké. U niektorých klientov tá frekvencia poľavila. Mali mať majstrovstvá sveta či Európy, no nič sa nekonalo. Na druhej strane niektorí klienti pribudli, keďže rok 2020 priniesol novú výzvu a nové nároky na športovcov. Sú to všetko veci, s ktorými sa predtým v živote nestretli. To sú ľudia, ktorí potrebujú dodatočnú podporu.“
Dá sa vôbec trénovať naplno aj doma, keď sú spoločné tréningy obmedzené alebo zrušené?
„Samozrejme, je to individuálne podľa podmienok konkrétneho športovca. Každopádne individuálny tréning v obmedzených podmienkach je určitý druh tréningu odolnosti. Že dokáže trénovať aj sám na záhrade či v byte. Často to s klientmi preberáme a platí, že keď dokážu zvládnuť aj takéto situácie, dokážu potom z toho niečo vyťažiť aj reálnych podmienkach, keďže budú mať o čosi širšiu komfortnú zónu.“
Ak olympijské a paralympijské hry v roku 2021 budú – japonská vláda robí všetko pre to, aby sa tak stalo – čaká všetkých účastníkov množstvo kontrol a zdravotných testov. Neobmedzí to až príliš pohodu a koncentráciu športovcov na vrcholný výkon?
„Stále tam budú faktory na ktoré sa nedá pripraviť dopredu. Je to špeciálne podujatie, kde musíte počítať s tým, že príde niečo neočakávané. Možno nejaké obmedzenia, na ktoré nebudete pripravený. No ak sa na niečo neočakávané dokážem pripraviť dopredu, budem schopný aspoň trochu eliminovať ich dopad na môj výkon.“
Je vôbec možné pripraviť sa na niečo nepredvídateľné?
„Áno, je to ťažké, ale to už je aj úloha nás psychológov. Vtesnať do tréningu nečakané veci, vyrušenia, ktorými sa dá aspoň čiastočne na podobné veci pripraviť. Niekedy sa na podobné veci zabúda, ale je dobré zakomponovať ich do tréningov.“
Čo je podľa vás najväčšie úskalie dnešných časov?
„Asi tá neistota. Naozaj nevieme, čo nás čaká. Preto je dobré oddeliť to, čo môžem zmeniť a čo nemôžem zmeniť. Je dôležité, aby sme zamerali pozornosť na to, čo môžeme zmeniť a máme pod kontrolou. Napríklad naše úsilie, tréningové nasadenie, životospráva. Pomáha mať nejakú štruktúru, režim dňa, dlhodobo to prispieva k našej psychickej pohode. Ak kontrolu strácame, oslabujeme aj schopnosť byť v pohode. To je tá najväčšia výzva pre všetkých v dnešných časoch.“
Čo by ste poradili športovcom do nového roku, aby bol úspešný?
„Berme tieto časy ako príležitosť rozšíriť si svoju identitu, rozvinúť si svoju osobnosť. Je dobré sa zamyslieť nad tým, čo chcem v živote dokázať aj ako človek, nielen na športovom poli. Máme čas rozvíjať sa aj v iných sférach. Napríklad začať alebo dorobiť si vysokú školu, čo mnohí aj robia.“
Ako zvládate vy sám tieto časy?
„Ja som šťastný človek. Robím to, čo ma baví, spolupracujem s ľuďmi, čo je fantastické. K tomu mám dvoch malých synov. Vážim si všetko a som za to vďačný.“
DVE OTÁZKY PRE NAŠE PARAHVIEZDY
- Ako vám posledné mesiace zmenili život?
- Aké predsavzatia si dáte do nového roku?
Alena Kánová, stolný tenis
- Od roku 1995 sa mi prvý raz prihodilo, že som nešla na žiaden turnaj. Ale mohla som byť viac s rodinou, bicyklovať s deťmi. Naučila som sa vážiť si zdravie a slobodu. Aj byť zodpovednejšia.
- Pokúsiť sa byť fyzicky pripravená na to, že sa paralympiáda konať bude a psychicky na to, že možno nebude.
Veronika Vadovičová, streľba:
- Stala som sa lepšou kamarátkou sama sebe. Snažím sa to celé brať pozitívne a veľmi sa mi páči, že mám čas na seba a na iné veci.
- Predsavzatia si nikdy nedávam a čo spraví súťažná prestávka si netrúfam odhadovať. No trénujem, koľko sa dá a uvidím.
RASTISLAV HRÍBIK