„Stačí, aby sa ich pár dostalo na ľad a hneď môžu ovplyvniť pohyb kameňov na ňom,“ vysvetľoval spoločne s Monikou Kunkelovou, ktorá mu ochotne asistovala.
„Naše reprezentačné svetre púšťajú drobné vlnené žmolky. V bežnom živote si to ani nevšimnete, ale na paralympijskej súťaži môžu narobiť problémy,“ reaguje skip Rado Ďuriš. Curling je najmä o presnosti a na hladkom ľade môže každé vlákno kameň pribrzdiť, prípadne o zlomky milimetra vychýliť. Keby sa to stalo súperom, „nebolelo“ by to. No rovnako by sa to mohlo stať aj našim curlerom. Navyše hoci malinké, no jasne červené vlákna zo svetrov jasne usvedčujú tím, ktorý ich na ľade zanechá. Preto taká dôsledná príprava už v šatni pred tréningom aj pred každým zápasom našej curlingovej reprezentácie.
„Ľad je točivejší, než sme zvyknutí, no myslím si, že sme technicky dostatočne zruční, aby sme to zvládli, V istom zmysle to dokonca môže byť pre nás výhoda,“ vysvetľuje Peter Zaťko, ktorý má na paralympijských hrách premiéru. Aj preto berie všetko s dôslednou pedantnosťou. Vrátane žehlenia, resp. „vysávania“ svojho svetra. Náš tím otvára curlingový turnaj stretnutím v sobotu večer miestneho času s Fínskom, už v nedeľu ich čaká domáca reprezentácia. „Zvyčajne nepatria k najlepším, ale v domácom prostredí ich výkon enormne stúpa. Pri búrlivej podpore domáceho publika budú určite nepríjemní,“ naznačuje úskalie začiatku turnaja tréner František Pitoňák. Bez ohľadu na súperov, náš tím sa vie na každý duel nabudiť. Zďaleka sme totiž zo šatne našich curlerov neprezradili všetko… Ani netreba. Zo šatne sa nevynáša. Iba ak odhodlanie celého tímu. A to nikomu z pätice Rado Ďuriš, Monika Kunkelová, Dušan Pitoňák, Peter Zaťko, Imrich Lyócsa – nechýba… Stano Ščepán