Súrodenecké dvojice sú skôr v našom športe raritou ako samozrejmosťou. Tento mýtus búra dvojica nevidiacich bratov Holendovcov z Košíc. Po úspechoch parastrelca Viliama sa teraz tlačí do popredia paraatlét Richard, ktorý má veľkú šancu štartovať v LA´28.
Viliam bol vyhlásený za Talent roka 2024 v kategórii zdravotne znevýhodnených športovcov v rámci slávnostného galavečera ŠPORTOVEC ROKA. K prvenstvu ho posnulo 3. miesto na ME 2024 v Granade, ktoré získal vo vzduchovej puške v stoji a pridal aj nový juniorský svetový rekord.
V poslednom čase začalo rezonovať aj meno jeho o rok mladšieho brata Richarda (*2008), ktorý začal dosahovať pozoruhodné výsledky v paraatletike, konkrétne v behu na 100 m a v skoku do diaľky. Na mládežníckych para hrách EPYG 2025 v Istanbule získal v oboch disciplínach strieborné medaily a doma v Košiciach sa mu dostalo ocenenia
Športová osobnosť roka 2025 v kategórii Hendikepovaný športovec.
„Brat začal so športom skôr, on aj o rok skôr prestal vidieť. Chodil aj po mládežnických kempoch, kde skúšal rôzne športy. Najprv robil lukostreľbu, potom ako prišiel na strednú školu, začal robiť streľbu z pušky a ja som potom začal robiť atletiku“, spomína na začiatky a zároveň zdôvodňuje, prečo sa nevybral bratovou cestou: „Mňa streľba nelákala, lebo je to statický šport, kde treba držať jednu pozíciu a veľmi sa sústrediť. Ja som viac adrenalínový, aktívnejší typ“.
RÔZNE TYPY NEVIDENIA
Naopak, Viliam našiel v streľbe svoj šport a zdôvodňuje to takto: „Na streľbe ma baví postupnosť a precíznosť každého kroku – od postavenia sa s puškou až po samotný výstrel. Počas tohto celého procesu musím byť sústredený a výsledkom je moja a asistentova spolupráca“, prezradil 19 – ročný športovec, ktorý trénuje na strelnici Podhradová v Košiciach týždenne 6-8 hodín. Okrem streľby sa venuje aj kondičným tréningom v posilňovni, ďalej chodieva na jogu, kde pracuje na lepšej stabilite tela a tiež na meditácie, tam zase pracuje s dychom.
Bratia majú aj vlastnú webovú stránku blindsportslovakia.sk, kde nájdete o nich všetko potrebné. Zároveň pod týmto názvom existuje aj občianske združenie a športový klub so sídlom v Košiciach, ktorý založila rodina Holendovcov s cieľom podporovať športovo a zrakovo znevýhodnené deti. Ako je to presne s ich videním – nevidením, si radšej upresňujeme u Richarda: „Máme genetickú poruchu dystrofia makuly a sme prakticky nevidiaci, lebo už máločo vieme robiť samostatne. Ale videnie máme rozdielne. Brat má v strede veľký čierny fľak a okolo rozmazané, ja zasa mám v zornom poli viacero bielych fľakov a medzitým rozmazané. Čítať už nedokážeme, aj orientácia v nových priestoroch je ťažká“, vysvetluje.
Holendovci chodili na rovnakú strednú športovú školu na Triede SNP v Košiacich, ale Viliam už po maturite zamieril na vysokú a študuje na košickej UPJŠ verejnú správu. Richarda čaká v tomto ročníku maturita, a hoci mu je veľmi blízka psychológia, napokon zrejme uprednostní štúdium telovýchovy a rekreácie na rovnakej škole ako brat.
ŤAŽKÉ ČASY NA ZÁKLADKE
Pri školskej otázke nemôžeme obísť ani tému detstva na základnej škole. A dozvedáme sa, že ľahké to rozhodne nebolo… „Ani so spolužiakmi a žiaľ, ani s väčšinou učiteľov. Keď sme už nevedeli čítať, začali sme sa učiť s notebookmi, kde vlastne cez hlasový výstup fungujeme doteraz. Brata napríklad chcela riaditeľka vyhodiť zo školy, lebo si to nechcela zobrať na zodpovednosť. Našťastie, sa vymenili riaditelia a už to bolo v poriadku. Celkove bolo náročné vysvetlovať ppedagógom, že my sme iní a teda musia mať k nám aj iný prístup. Niektorí boli fajn, ale viacerí skôr nie. A spolužiaci zasa závideli notebook, robili si z nás srandu. Niektorí tvrdili, že však vidíme …a podobne. Takže základka bola celkom ťažká a nebolo to najpríjemnejšie obdobie“, konštatuje Richard.
Ten si svoju medzinárodnú súťažnú premiéru odbyl v Olomouci, kde absolvoval aj zdravotnú klasifikáciu. Ale prvé skutočne veľké preteky absolvoval až v spomínanom Istanbule. Už v budúcom roku ho však čaká krst ohňom medzi seniormi – MS 2027 v uzbeckom Taškente, kdeže už má splnené limity na stovke aj v diaľlke. Predtým však musí v marci alebo apríli ešte absolvovať jedni preteky a tam aj zdravotnú klasifikáciu, lebo mu končí jej platnosť v budúcom roku. Termín však musí zladiť s maturitami.
Práve nastal čas na otázku, ktorá z disciplín mu je bližšia. „Ono sa to striedalo, pretože doteraz som trénoval skok do diaľky s Jankou Veďákovou (pozn.- naša trojnásobná účastníčka OH v tomto športe). Ale zhruba pred rokom som si našiel nového trénera na šprinty Pavla Vagaského a pod jeho vedením sa mi podarilo urobiť veľký progres. A v čom sa vám viac darí, to vás viac baví. Ale oba športy majú svoje čaro. Stovka je rýchlostná, diaľka zasa divácky atraktívnejšia, lepšie sa na ňu pozerá. V zimnej halovej sezóne sa mi za tri mesiace podarilo stiahnuť tridsať stotín. A potom prišla PTSka, kde sa mi všetko podarilo dobre načasovať a zabehol som stovku za 11,19. Tá rýchlosť mi napokon veľmi pomohla aj v skoku do diaľky, kde som sa síce nezlepšil tak výrazne ako v šprinte, ale aj tam napredujem“, vysvetluje mladší z Holendovcov.
ČIERNY KÔŇ PRE LA 2028
Zrakovo znevýhodnení bežci, a nevidiaci špeciálne, využívajú služby asistenta. Richard však behá sám. „Áno, ešte sa vládzem udržať v dráhe a keď bežíte s navádzačom, je to aj nevýhoda, lebo sa s ním musíte zladiť. Tam máte spojené palce, musíte rovnako ťahať ruky. Je to náročnejšie, lebo ľahšie sa vám behá samému ako keď ste pripútaný. Kým to budem zvládať, budem behať sám“, dodáva s istotou.
Pri jeho aktuálnej forme a výsledkoch sa celkom zreteľne začínajú na pozadí rysovať brehy Kalifornie, ktorá bude v roku 2028 hostiť paralympijské hry. „Tie limity sú tam rovnaké ako na MS, takže ich mám splnené aj pre PH. Akurát mi treba získať miestenku podľa určitých podmienok, ktoré predpokladám tiež splním. Matematicky to vidím veľmi reálne“. A podobný názor zdieľa aj manažér slovenskej reprezentácie v paraatletike Radek Šatka: „Richard urobil v poslednom období neskutočný progres. V behu na 100 m v kategórii TF12 sa mu podarilo zlepšiť o pol sekundy na 11,19 a predpokladám, že sa dostane pod 11 sekúnd, čo by ho posunulo do prvej sedmičky sveta. A je otázkou času a sily, kedy sa mu to isté podarí aj v skoku do diaľky. V oboch disciplínách má na prvú svetovú desiatku a čo sa týka miestenky do LA´28 pre mňa je čiernym koňom“.
A Richard vôbec neľutuje ani to, že dnes už nemá čas prakticky na žiadne hobby. „Keď som prestal vidieť, dal som sa na zjazdové lyžovanie. Ale odtiaľ som odišiel kvôli nevhodným podmienkam a začal som sa venovať vodnému lyžovaniu. Cez leto na vyplnenie prípravy a robil som to štyri roky. Ale ako som sa začal venovať naplno atletike, musel som všetko ostatné vypustiť, lebo som to nestíhal a už by som na to nemal ani energiu“.
ODMENA PRE CELÚ RODINU
Starší brat môže o paralympiáde zatiaľ iba snívať. Dôvod je prostý – hoc by bol aj najlepší na svete, streľba nevidiacich zatiaľ do programu PH zaradená nebola. Svetová parastrelecká federácia (World Shooting Para Sport) sa síce snažila o jej presadenie a zlúčenie iných kategórií pre uvoľnenie miesta, no kvôli extrémne prísnym limitom na celkový počet športovcov a obmedzeniam v disciplínach táto žiadosť neprešla. Parastrelecký program v Los Angeles tak bude kompletne kopírovať ten z Paríža 2024, čo znamená 13 medailových disciplín v pištoli a puške len pre telesne znevýhodnených športovcov (kategórie SH1 a SH2).
A tak vrcholom Viliamovho snaženia budú zasa MS a ME, ktoré sa budú konať v roku 2027. Z európskeho šampionátu 2025 v chorvátskom Osijeku má 4. miesto vo vzduchovej puške v stoji a 5. vo vzduchovej puške v ľahu. V tomto roku sa mu podarilo zopakovať 4. miesto aj na MS v kórejskom Changwone tiež v stoji. „Za úspechy som vďačný svojej rodine, otcovi, ktorý mi na súťažiach asistuje a zároveň aj trénuje, kondičnému trénerovi, aj učiteľovi jogy. Taktiež ďakujem SPV, ktoré mi umožňuje zúčastňovať sa medzinárodných súťaží“, zdôrazňuje Viliam a dodáva: „Je pravda, že sám by som sa veľmi rád dostal na PH, no disciplíny pre zrakovo znevýhodnených sa zatiaľ do programu nedostali. Máme aj malé zastúpenie pri rozhodovaní, takže by bolo dobré, keby zodpovedné osoby za nás bojovali viac. Bratovi, samozrejme, držím palce a dúfam, že sa veľmi dobre umiestni, aby som sa mohol ním pochváliť aj ja“, dodáva športovec, ktorý aktuálne zarezáva v prvom ročníku vysokej školy a popri streľbe sa rád zrelaxuje hrou na klavíri.
Paralympijská miestenka do Los Angeles 2028 by bola iste odmenou aj pre celú rodinu Holendovcov, lebo športovanie detí je v prvom rade vždy záležitosťou obetavosti rodičov a ich podpory. Držíme palce!
