Posledne menovaný štartuje už na svojej štvrtej paralympiáde a okúsil aj pocit ako chutí paralympijská medaila. V Salt Lake City 2002 vybojoval na trati 5 km klasickým štýlom striebro. Túto paralympiádu považuje doteraz za najlepšiu nielen kvôli zisku cenného kovu, ale najmä priateľskej atmosfére, ktorá tam vraj vládla. A s čím pricestoval do Soči: „Odovzdať na trati všetko a uvidíme”, začal diplomaticky. Lepšie obstáť si trúfa v biatlonových súťažiach, ktoré ho čakajú tri – na 7, 5 – 12, 5 a 15 km. Okrem toho absolvuje ešte dva klasické behy na lyžiach. Reprezentant pochádzajúci z Turzovky preteká na tzv. sit-ski, keďže má amputované obe dolné končatiny. „Rád by som sa dostal medzi ôsmich najlepších”, predsa len prezrádza svoj cieľ pred začiatkom hier.
Radoslav Ďuriš má naopak na ZPH premiéru rovnako ako celý jeho tím v curlingu na vozíku. „Už sa neviem dočkať prvého zápasu s USA. S nimi sme už vyhrali aj prehrali, takže je to otvorené”, vyhýba sa hlbším prognózam pred prvým zápasom (8. marca). „Celá desiatka je veľmi vyrovnaná. Jeden rok je niekto majster sveta a v ďalšom môže vypadnúť”, hovorí na margo celého turnaja, ktorého dejiskom bude hala nazvaná Ľadová kocka (Ice Cube Curling Centre) dolu v Paralympijskom parku v Adleri. Slováci si ju už odskúšali vlani počas MS, na ktorých skončili na siedmom mieste. Aj to stačilo na udržanie sa medzi elitou a definitívne potvrdenie miestenky na ZPH 2014. „Teším sa na celkovú atmosféru a verím, že sa dostaneme aj na lyžovanie, ktoré by sme si chceli pozrieť”, dodáva.
Nováčikom je aj parasnoubordista Marek Hlavina. Ale nováčikom je v programe hier aj jeho disciplína. Týchto „adrenalínových” majstrov čakajú jediné preteky – cross v piatok 14. marca. Dovtedy budú mať dosť času povzbudzovať tímových kolegov v iných športoch. „Hlavne Jakuba Kraka, to je môj favorit. Ale teším sa aj na ďalších. A tiež na parasnoubordistov z Česka a Poľska, s ktorými som sa spriatelil počas minulých pretekov”.
Komunikatívny Marek, ktorý prišiel o časť nohy zavinením lekárov, pracuje ako správca počítačovej siete v múzeu na Bojnickom zámku. Na otázku, či ho nechodí strašiť gróf Pálffy, odpovedá: „No, predtým sa mi otvárali zásuvky samé od seba. Ale už to našťastie prestalo …”. Cestu s celým tímom si evidentne užíval. „Áno, lebo konečne je nás veľa a máme skvelú náladu. Na preteky väčšinou jazdíme sami s trénerom”, vysvetľoval na letisku. „Rád by som sa umiestnil v prvej polovici. A keby sa podarilo dostať do prvej desiatky, bolo by to úplne skvelé”, prezradil. ROMAN VÉGH
Privacy Overview
This website uses cookies so that we can provide you with the best user experience possible. Cookie information is stored in your browser and performs functions such as recognising you when you return to our website and helping our team to understand which sections of the website you find most interesting and useful.