Thajčan Chueawong parastolného tenistu Martina Ludrovského v prvom zápase vytrápil, ale na o 25 rokov staršieho súpera aj tak nestačil.
„Maťo, póóóď,“ ozývalo sa v Tokyo Metropolitan Gymnasium, kde počas olympiády bojovali o medaily gymnasti krátko pred poludním miestneho času. Košičan Martin Ludrovský práve nastupoval na úvodný zápas 1. kola dvojhry mužov v parastolnom tenise proti Thajčanovi Thirayuovi Chueawongovi. Ludrovský bol vôbec prvým Slovákom, ktorý v Tokiu zasiahol do hry a hoci ho o 25 rokov ázijský protivník dlho trápil, skúsený košický harcovník súboj uhral a vyhral 3:1.
Zlomom oddychový čas
„Veľmi ťažký zápas. Na paralympiáde sú vždy také, ale tento špeciálne. Nikdy predtým som s ním nehral, nemal som s ním žiadnu skúsenosť. Musel som si ho napozerať na videu. O to som radšej, že som to vyhral,“ tešil sa náš paralympijský šampión zo súťaže družstiev z Londýna 2012, ktorý štartuje už na svojej tretej paralympiáde.
Po dvoch setoch to bolo nerozhodne, v treťom mal Ludrovský navrch, no keď Thajčan stiahol z 10:6 na 10:9, zobral si Martin oddychový čas. A po ňom predviedol podanie, ktorý sa dostal do vedenia 2:1. „Zlomový moment. Potom sa mu už lepšie hralo. Ale bol to naozaj nepríjemný hráč. Navyše prvý zápas na paralympiáde je vždy ošemetný,“ vydýchol si tréner našich parastolných tenistov Ján Lackovič.
Druhým súperom nášho reprezentanta v skupine bude zajtra Čilan Luis Flores, s ktorým už Ludrovský štyri razy hral. „Ak sa nemýlim, mám to s ním zatiaľ 3:1 na zápasy, ale v poslednom čase sa veľmi zlepšil. Budem musieť byť oveľa koncentrovanejší a dávať si pozor na jeho servis. A byť odvážny,“ načrtáva Martin recept na súpera. Špecifické ciele v Tokiu si však dávať nechce. „Radšej nie, idem od zápasu k zápasu a uvidí sa.“
Učí sa od Japoncov
A ako sa Ludrovskému, ktorý zostal na vozíku po úraze na motorke na motokrosovej trati v Prešove pred šestnástimi rokmi, pozdáva Tokio? „Som hlavne rád, že sa paralympiáda koná. Trochu som sa bál, že nebude. Páči sa mi, Japonci sú príjemní, úslužní. Niekedy až veľmi, ale snažím sa učiť ich kultúre. Zastaviť sa, neponáhľať, keď chcú niečo povedať. Väčšinou som na športoviskách som okolo ľudí len tak prefičal, ale teraz sa pristavím a poďakujem aj ja,“ vraví náš dvojnásobný majster sveta a trojnásobný majster Európy, ktorý žije v Obišovciach, dedinke s necelými 500 obyvateľmi neďaleko Košíc.
Všetky tituly má Martin zatiaľ zo súťaže družstiev, jeho singlovým maximom je bronz z európskeho šampionátu v roku 2017 v slovinskom Lašku. Pred piatimi rokmi na paralympiáde v Riu sa lúčil vo štvrťfinále, do boja o medaily ho nepustil Poliak Rafal Czuper.
Exkluzívne z Tokia
Autor: Rastislav Hríbik
Fotograf: Roman Benický