Klobúk dole. Aj čelenku alebo príčesok, ak nosievate. Pred Alenou Kánovou, ktorá na paralympijských hrách v Tokiu opäť raz potvrdila, že je unikátnou športovkyňou v slovenskej paralympijskej histórii. Svoj siedmy štart na PH (šesťkrát v lete v parastolnom tenise plus jeden raz v zime v curlingu) ozdobila postupom zo skupiny, keď v rozhodujúcom dueli zdolala Brazílčanku Marliane Amaralovú Santosovú 3:0 na sety.
V prvom sete to však na jasnú výhru vôbec nevyzeralo. S rovnakou súperkou, s ktorou bojovala aj na PH v Riu de Janeiro 2016, sa riadne vytrápila. Za stavu 7:10 musela dokonca odvracať jej tri setbaly. Podarilo sa. „Bol to zrejme zlomový okamih zápasu. V ďalších setoch sa mi už hralo ľahšie,“ povedala po stretnutí. Výhra je dôstojný zavŕšením jej dlhoročnej kariéry. „Uvidíme, koho mi žreb prisúdi vo vyraďovacej fáze,“ reagovala na perspektívy ďalších ambícií a prípadného postupu.
V Sydney, v Aténach, Pekingu aj v Londýne sa vždy prekliesnila na stupne víťazov. Rovnako intenzívne sa jej však myšlienky túlajú za jej dvomi dcérkami. „Už len pár dní a pôjdem za nimi domov,“ prezradila svoje túžby. V druhom a treťom sete sa však viac koncentrovala na hru a presvedčivo ich vyhrala akoby v rytme brazílskej samby. Hoci aj na vozíku, ktorý ju sprevádza životom po autonehode od šestnástich rokov. Alena Kánová – Marliaine Amaralová Santosová (Braz.) 3:0 (12, 5, 7)
Krátky rozhovor s Alenou Kánovou si vypočujte tu:
Exkluzívne z Tokia
Autor: Stano Ščepán
Fotograf: Roman Benický