Pingpongové loptičky rozohrali svoje staccato. Prepotené dresy našich paralympionikov naznačovali, že sa na tréningu nešetrili…
„Loptičky sú trochu tvrdšie, než s akými sme doma trénovali, ale mne to vyhovuje,“ prezrádza Miro Jambor spotený aj „za ušami“. Priam sa z neho lejú kropaje potu po výdatných výmenách s reprezentačným trénerom Sašom Dragašom. „To tie kilá, ktoré nosím navyše,“ žartuje na svoj účet. Teraz už môže, ale tesne po prílete skôr hľadal okno z ktorého vyskočí v paralympijskej dedine. Kvárili ho hrozné bolesti. „Nakladal som na letisku kufre po prílete do Ria. Boli priťažké a zalialo mi ruku krvou,“ vysvetľuje otvorene stolný tenista, ktorý trpí hemofíliou. Ruku musí šetriť na súťažné zápasy. Má ju zmaľovanú tak, že nepotrebuje ani tetovanie… Našťastie, žilky mu popraskali v ľavej. Ak by to bola pravá, možno by ani raketu neudržal v ruke a bolo by po nádejách.
Tie napokon živia v sebe všetci slovenskí paralympionici. Málokto „zvonka“ však naozaj pozná ich zdravotné súženia. „Vozík, to je to najmenej,“ usmieva sa Alena Kánová. „Silní chlapi Ťa na ňom vynesú. To nie je problém. No to, čo sa potrhalo vo vnútri tela pri autohavárii, s tým bojuješ stále.“ Úprimne, neraz aj vo chvíľach, keď sa očakáva za súťažným stolom čo najlepší športový výkon. Alena sa vždy vedela zaťať, zabojovať. Srdnatosť zdedila v génoch. Silná nátura ju „dotiahla“ až ku štyrom paralympijským medailám. Piata láka, no môže byť privysoko. Konkurencia neustále rastie. Alena Kánová hráva od začiatku svojej kariéry s raketou s obranárskym poťahom „superanti“ na bekhende. Žartovne ho volá linoleum. Rovnaký poťah používa aj Martin Ludrovský. „Chcel som vymeniť raketu, ale nešlo mi to, ako som dúfal. Vrátil som sa v paralympijskom roku radšej k pôvodnej.“
Téning stolných tenistov v hale Riocentro dal všetkým našim hráčom zabrať. Richard Csejtey mohol svoj dres žmýkať, rovnako vozíčkári Peter Mihálik aj Rasťo Revúcky, ktorý sa trochu sťažoval na prudké osvetlenie haly priamo do očí hráčov. „Dúfam, že to ešte upravia a zasvietia v hale naplno kvôli televíznym kamerám,“ naznačil tréner Saša Dragaš. Pôsobil spokojne. Staccato stolných loptičiek, na ktorých je čitateľný nápis Rio 2016, sa mu očividne páčilo.
Stano Ščepán