Zažili sme jej pochybnosti, napätie aj plač. To všetko prináša vrcholový šport. Dokáže však aj odmeniť. Bezbrehou radosťou, pocitmi šťastia. Ako po víťazstve v úvodnej súťaži paralympiády v Riu…
„Zabudli sme priniesť ukázať novinárom terč,“ usmieval sa Milan Goleňa vo chvíli, že sa reportér BBC nadchýnal presnosťou streľby Veroniky Vadovičovej. „Je to fascinujúce. Ako to dokážete?“ „Vďaka nekonečnému tréningu, dobrej hlave a môjmu trénerovi,“ usmieva sa Veronika, o ktorú je zrazu obrovský záujem. Pred kameru ju chce čínska aj kórejská televízia, ktoré už boli nachystané na ovácie svojich pretekárok. „V Londýne ste neuspeli s obhajobou zlata z Pekingu, ako sa vám teraz znova podarilo vyhrať?“ takmer všetci z ázijských krajín sa pýtajú na tajomstvo jej úspechu. „Zmenila som spôsob prípravy, trénera aj mentálne nastavenie,“ odpovedá jasne naša zlatá strelkyňa, no len ona sama a jej priateľ Milan Goleňa vedia, čo všetko sa za jej skvelým víťazstvom skrýva…
„Triafa sa do jedného milimetra a desatinky milimetra rozhodujú o tom, či máte medailu, alebo oči plné sklamania,“ vysvetľuje Milan Goleňa skromne stojac obďaleč. Športová streľba vám nič neodpustí. Ani jeden záchvev ruky, ani na zlomok času poľavenie v koncentrácii, ba ani jedinú nepotlačenú trpkú emóciu. „Tak rada by som niekedy do niečoho treskla, vypustila ventil napätia, no pri streľbe to nie je možné,“ priznáva Veronika Vadovičová. Po štvrtku už dvojnásobná paralympijská víťazka vo vzduchovej puške na 10 m v stoji.
Ich príbeh sa zrejme ocitne v mnohých svetových médiách. Milan totiž spoznal Veroniku pred piatimi rokmi cez internet a dlho netušil, že je skvelou športovou strelkyňou ani že je – na vozíku. Napísala mu to až tesne pred stretnutím a keď po neho prišla autom, myslel si, že ho len naťahovala. Až keď ho o chvíľu požiadala aby vytiahol z kufra vozík, pochopil, že Veronika má krásnu dušu a vôľu, ktorú jej možno len závidieť. Aj vďaka nej sa prepracovala od streleckej začiatočníčky k paralympijskému zlatu. Spomínam si, ako nám v Aténach jej predchádzajúci tréner Jozef Široký prízvukoval, že z nej raz bude medailistka. Už vtedy pred dvanástimi rokmi mal čuch na talent a na jej obdivuhodnú húževnatosť. O štyri roky sa už spolu tešili z víťazstva v Pekingu. No o ďalšie štyri v Londýne sa jej v úvodných pretekoch nedarilo. Stekajúce slzy po jej tvári boli úprimným dôkazom, ako ju to trápilo. Našťastie, v záverečnej disciplíne vystrieľala bronz. Tvár sa jej rozjasnila, opeknela úľavou. Už vtedy sme z nej cítili odhodlanie, zdokonaliť sa aj v mentálnej príprave. Podarilo sa.
Príchod Milana Goleňu do jej života vniesol nový pohľad na športovú streľbu aj na zvládanie neskutočného tlaku v súťažiach. Sám sa kvôli Veronike učil všetko dostupné okolo tohto športu. Najskôr samoštúdiom a následne aj na pri získavaní trénerskej licencie. Spoločne vytvorili pre Veroniku dobré podmienky doma, prispela podpora Športového klubu polície, SPV, priateľov aj streleckého zväzu a z Veroniky od Londýna vyrástla líderka streleckých súťaží.
V prvej paralympijskej súťaži v Riu nastrieľala vo finále 207,8 bodu – nový finálový paralympijský rekord. Z dvadsiatich rán až 4x trafila 10,8. A hoci sa v úvode „podarilo“ aj trikrát 9,7, postupne sa zo šiesteho miesta predierala stále vyššie. Navyše strieľala rýchlo a po každom presnom zásahu publikum reagovalo čoraz hlasnejšie a Číňanky aj Kórejka boli čoraz nervóznejšie. „Snaží sa strieľať rýchlo, je to naša taktika. Spočiatku bola aj ona trochu nervózna, no včas si skorigovala polohu pri streľbe a postupne sa upokojila,“ prezradil detail pre laikov nepostrehnuteľný Milan Goleňa. Vo finále v Riu predviedla Veronika Vadovičová nádherný koncert koncentrácie, športovej zrelosti aj psychickej odolnosti. Po súťaži jej odovzdával zlato prezident IPC Sir Phillip Craven, ktorý blahoželal hádam všetkým Slovákom naokolo. Sotva dohrala slovenská hymna Veronika sa ocitla aj s vozíkom na rukách členov výpravy a večer v priestoroch Slovak Meeting Point jej všetci radostne zaspievali Slovenskóóó, heja heja Slovenskóóó. Napriek jej vstupu do klubu streleckých kráľovien sa však zdržala veľkých ovácií. Už v sobotu ju totiž čaká ďalšia súťaž a potom ešte dve a zdá sa, že by si možno ešte mohla krásne oslavy zopakovať…
Stano Ščepán