Budú to hry aké tu ešte neboli. Teda ak sa naozaj naplnia… Aj takto by sme mohli uviesť deň otvorenia XIII. Zimných paralympijských hier v Pekingu. Prívlastok slávnostného úvodného ceremoniálu sme úmyselne vynechali. Niet totiž veľmi čo oslavovať. Hry sa začínajú v tieni vojnového konfliktu na Ukrajine. V čase, keď sa olympijské prímerie tradované zo starovekého Grécka, stalo pošliapanou ideou.
Krajina, ktorá má 1,4 miliardy obyvateľov, mala pred dvadsiatimi rokmi na ZPH v Salt Lake City len štyroch športovcov. Aktuálne má vo výprave na domácej pôde 96 paralympionikov plus 121 trénerov a členov realizačných tímov. Viacerí z nich sa pôvodne venovali iným športom, ako čínska zjazdárka Danqing Zhu, ktorá získala na letnej paralympiáde v Londýne 2012 bronz v behu na 200 m. Zďaleka to však nie je len príklad Číny. Aj v našej historicky najpočetnejšej 56-člennej výprave sú bývalí „letní“ športovci. Parastolná tenistka Alena Kánová (v zbierke má od Sydey 2000 do Tokia 2020 až 5 paralympijských medailí) je členkou curlingového tímu. Bývalý lukostrelec Peter Kaščák (v Londýne 2012 bol siedmy) hrá parahokej.
Od 4. do 13. marca malo v Pekingu, Yanqingu a v Zhangijaku pôvodne takmer 750 paralympijských športovcov bojovať o 73 sád medailí. V troch základných zdravotných kategóriách – slabozrakí, sediaci a stojaci športovci. V šiestich rôznych športoch: curling na vozíku, parahokej, biatlon, klasické paralyžovanie, paraalpské lyžovanie a parasnowboarding. Slovensko má zastúpenie v zjazdárskych disciplínach, curlingu a parahokeji. Po vylúčení výprav Ruska a Bieloruska sa počet pretekárov zníži o 83. Počet zúčastnených krajín sa zúži o dve na 46. Z vojnou zasiahnutej Ukrajiny pricestovalo na hry 20 športovcov. „Je zázrak, že sme sa dostali na paralympiádu,“ skonštatoval na tlačovej konferencii vedúci tímu Valerij Šuškevič.
Budú to hry v tieni udalostí, ktoré šokovali svet. Zranené, oklieštené, možno aj pochmúrne v závislosti od udalostí v Európe. „Snažili sme sa teraz aj v minulosti ochrániť hry pred vojnou,” zdôraznil prezident IPC Andrew Parsons. Už počas paralympiády v Soči 2014 v dôsledku invázie na Krym dostali ranu pod pás. V Pekingu čelia ešte ťažšej skúške. Radosť z víťazstiev na športoviskách bude kaliť počet obetí, prípadne „nových“ paralympionikov vojnového konfliktu.
Napriek tomu doprajme športovcom hrdosť na vlastné výkony. Radosť z prekonávania svojich limitov. Šport by nemal byť nástrojom ale ani obeťou politiky. Určite to zaznie na úvodnom ceremoniáli, kde ponesú slovenskú vlajku Monika Kunkelová a Miroslav Haraus. Zjednotenie, súdržnosť a prímerie sú hodnoty, ktoré sa môžu dnes stať ešte silnejším mottom hier, ako pôvodne plánovali organizátori v slogane spoločne pre zdieľanú budúcnosť. Symbol hier nádeje je o to silnejší, že ju akútne potrebujeme všetci. Nielen zdravotne znevýhodnení športovci, ktorí sa aj vďaka športu dokázali vrátiť do života…
Z Pekingu Stano Ščepán