Po dialógoch s reprezentačnými trénermi športov, v ktorých bude mať Slovensko zastúpenie na PH 2020 v Tokiu, začíname dnes nový seriál Tokijské monológy.
Touto formou vám predstavíme myšlienkové pochody našich športovcov, ktorí už majú istú miestenku na nadchádzajúce hry. Ako prvá prichádza parastrelkyňa Veronika Vadovičová.
„Ešte stále som v plnej príprave, ale Tokio sa blíži. Cítim to. Sama som zvedavá, ako mi to v Japonsku pôjde. Ťažko to odhadnúť dopredu. Aj súperov. Veď naposledy som súťažila v novembri 2019.
Vlani nebolo kde, teraz boli preteky až tesne pred paralympiádou a to by mi narušilo záver prípravy. Nebolo by dobré rozptyľovať sa. Nešla som na preteky do Peru, ktoré boli posledné kvalifikačné preteky. Ani teraz do Srbska. Inak, všimla som si, že tak ako ja, rozmýšľalo aj veľa mojich súperiek. V Peru bola slabučká účasť, dá sa povedať, že len nováčikovia využili svoju šancu zasúťažiť si.
A s čím budem spokojná v Japonsku? Nemám žiadne konkrétne ciele. Chcem len predviesť to, čo som doma natrénovala, nedopustiť sa žiadnej zbytočnej chyby a uvidíme, na čo mi to bude stačiť. Ani konkrétne bodové ciele si nedávam, každá strelnica má svoje vlastné špecifiká.
A v Japonsku som ešte nikdy nestrieľala. V Kórei, v Číne, v Thajsku áno, ale v Japonsku nie. Isté je len to, že tam bude vlhko. Budem sa musieť asi doma na záhrade pripraviť aj na to. V skleníku. Ale už som strieľala aj v takých podmienkach. Nie je to ideálne, ale na všetko sa dá zvyknúť.
Inak som zvedavá, aké tam bude počasie. Už to sledujem, je tam stále okolo 28 stupňov a stále prší. Ale hádam Japonci vedia, prečo sa rozhodli dať paralympiádu na prelom augusta a septembra.
Som rada, že padla tá šamorínska bublina a môžem sa pripravovať na vrchol roka doma. Do Japonska by som mala letieť asi 23. augusta, prvá súťaž ma čaká myslím že o týždeň neskôr. Budem mať toho zasa dosť, vzduchovku v stoji, z ktorej mám paralympijské zlato z Pekingu aj z Ria, vzduchovku v ľahu, malorážku na 3 x 40 rán aj malorážku v ľahu na 60 výstrelov. Nepýtajte sa ma, ktorú disciplínu mám najradšej. Snažím sa medzi nimi nerobiť rozdiel, aj keď asi najprirodzenejšiu polohu mám pri vzduchovke v stoji. A pritom, paradoxne, som v nej v poslednom čase dosahovala najhoršie výsledky. Ale ono aj tak platí, že každá z tých štyroch disciplín, má svoje vlastné špecifiká. Veď, uvidíme. Tak či onak, teším sa. Už aby to bolo. Pre mňa by pokojne mohla byť paralympiáda už teraz v júli.
A čo hovorím na skutočnosť, že bude v dejisku zakázané povzbudzovať? Pre nás strelcov je to aj tak jedno, my strieľame vždy v tichu.“