Peter Vrablec, zrakovo znevýhodený športovec, vydržal pri kolkoch dlhých 60 rokov. Športovať však mieni naďalej
Keď Peter Vrablec ako deväťročný ručne staval kolky v klube TJ Energia Bratislava, určite netušil, že napokon pri tomto športe vydrží dlhých 60 rokov. Tarzan – ako ho pre jeho bojovnosť a nasadenie prezývali – sa s dlhoročnou kariérou športovca lúčil vlani.
S bilanciou, akú mu mnohí spoluhráči môžu len závidieť. V Trstenej pred dvadsiatimi rokmi oslavoval zrakovo znevýhodnený kolkár vo svojej kategórii titul majstra Európy v jednotlivcov aj ako člen družstva, o tri roky neskôr v chorvátskej Rijeke sa stal vicemajstrom Európy. Pred šiestimi rokmi v Rakoviciach pridaj aj titul vicemajstra sveta. „Najviac si však cením asi môj európsky rekord na 120 hodov do plných. Dosiahol som 796 bodov, čo bol naozaj mimoriadny výkon,“ pochválil sa Vrablec, ktorý trpí slabozrakosťou.
Bicykel aj trenažér
Dnes 72-ročný rodák zo Závodu v okrese Malacky, ktorý v súčasnosti žije v Dolných Honoch na okraji Podunajských Biskupíc, je stále aktívny. „Doma mám stacionárny bicykel, na ktorom prejdem asi 2400 km ročne, aj ručný trenažér. A stále prevádzkujem turistiku. Aj teraz, keď dotelefonujem, má čaká päťkilometrová prechádzka,“ prezradil nám Vrablec.
Bývalého zamestnanca Dopravoprojektu (pomáhal konštruovať napríklad most Apollo) ani 12 až 13 dioptrií, ku ktorým sa dopracoval už ako školák, od lásky ku kolkom neodradilo. Stal sa členom Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov a vo svojej kategórii B3 váľal kolky ďalej.
Už v roku 1973 bol juniorský reprezentant Československa a súťažil na ME v Přerove. Hrával za TJ Energie a TJ Spoje a po ich zrušení neskôr za TJ Inter Jastrabi. A popritom reprezentoval Slovensko na medzinárodných turnajoch.
Zo súčasnej situácie v našom športe však má zmiešaný pocit. „Šport naučí človeka trpezlivosti, oddanosti, pokore, nikdy sa nevzdávať a tvrdo na sebe pracovať. No mrzí ma, že zo sedemnástich kolkární v Bratislave zostali dnes len dve, Apollo a Inter. Je to smutné,“ vraví Peter.
Priznáva, že dodnes nerozumie ani tzv. pudingáčom. „To sú hráči, ktorí nie sú ochotní pre úspech urobiť takmer nič. Roky trénujú, no nikdy nič, keďže sa do toho nie sú ochotní vložiť, nedokážu. Všetko je to totiž o hlave,“ vysvetľuje Vrablec.
Dôchodok si dnes otec troch detí užíva spolu s manželkou Máriou, s ktorou nedávno oslávil 50 rokov manželstva. „Tiež parádny výkon, čo poviete. Som jednoducho šťastný muž. Vďačný za všetko, čo mám a čo som v živote dosiahol. S kolkami som skončil, ale so športom budem pokračovať, kým mi to zdravie a sily dovolia,“ dodáva náš kolkársky Tarzan.