Belgická paraalpská lyžiarka zažila na svahoch v Číne jedinečnú vec
Len naša paralyžiarka Henrieta Farkašová bola na januárových majstrovstvách sveta v nórskom Lillehammeri v zjazde a v super-G lepšia než belgická zrakovo znevýhodnená paralyžiarka Linda Le Bonová. Dnes už 57-ročná Belgičanka však nad premárnenou šancou vystúpiť v Nórsku na najvyšší stupienok dlho nešpekulovala. Tešila do čínskeho Pekingu, na svoju prvú paralympiádu v živote. To ešte netušila, čo jej osud pred súťažami na svahoch v Jen-čchingu vyvedie.
Namiesto pretekov stopka
Le Bonová sa na hry chystala so svojim navádzačom Pierrom Couqueletom – lyžiarom, ktorý sám súťažil na zimnej olympiáde v Sarajeve 1984. Administratívna chyba, keď belgický paralympijský výbor nezapísal lieky, ktoré Coquelet v tom čase užíval, však spôsobila pozitívny dopingový výsledok testu Le Bonovej navádzača. Coquelet štartovať nesmel.
Tak sa Le Bonová uchýlila k náhradnému riešeniu. Do Pekingu na poslednú chvíľu pricestovala jej dcéra Ulla Gilotová. Hoci si ju Linda uvádzala ako svoju náhradnú navádzačku, nikdy spolu nejazdili.
Bola to unikátna chvíľa aj pre historikov a štatistikov. Matku s dcérou na svahu v úlohe pretekárky a navádzačky dovtedy paralympijské súťaže v paralyžovaní nezažili. „Dcéra bola takmer vždy niekde preč. Nemali sme dovtedy možnosť,“ citovala stránka paralympic.org Le Bonovú.
Prvé spoločné tréningy vraj boli tristné. „Musela som zabudnúť, že som jej mama a vžiť sa len do úlohy pretekárky,“ spomínala Le Bonová. „Ja som jej zasa povedala, že teraz ma musí počúvať ona. Nie ja ju. Hoci som jej dcéra. Keďže teraz ma potrebovala ako navádzačku,“ pridala svoje dojmy z úvodných metrov na svahu Gillotová. Le Bonová musela dcérine pokyny akceptovať, degeneratívne zrakové ochorenie jej dnes umožňuje vidieť na menej než desať percent. Na trati je na navádzanie odkázaná.
Spomienky na celý život
Nezohratosť rodinnej dvojice sa na čínskom svahu prejavila. Le Bonová medaily z januárových MS na paralympiáde nepridala, no nebol z toho žiaden prepadák. Piate miesto v superkombinácii, šieste v zjazde, či siedme v super-G sú veľmi slušné výsledky. A pre matku s dcérou zostanú okamihy na trati spomienkami na celý život.
„Bolo to niečo špeciálne. Pred šestnástimi mesiacmi, keď som s paralyžovaním len začínala, by mi niečo podobné nenapadlo ani vo sne,“ hodnotila preteky Le Bonová.
Iný šport ako paralyžovanie asi v prípade Le Bonovej nemohol byť v pláne. Predtým než sa jej pokazil zrak sa totiž živila ako profesionálna lyžiarska inštruktorka. Robila však bežecké lyžovanie, ba blysla sa aj titulom belgickej šampiónky v tomto športe. A k tomu bola vášnivou horolezkyňou. Chodila liezť aj do Nepálu, zdolala aj šiesty najvyšší vrchol sveta Čho-Oju (8201 m) v Nepále. Zrakové ochorenie však jej život poslalo iným smerom.
Spolu v Rakúsku
Hoci je Linda Belgičankou, dnes žije v rakúskom mestečku Mühlbach am Hochkönig, neďaleko skokanských mostíkov v Bischofshofene. Ani na návštevu dcéry to nemá ďaleko. V súčasnosti 22-ročná Ulla študuje v rakúskom Innsbrucku. A popritom súťažne lyžuje. Vyskúšala si aj pár FIS pretekov, vďaka čomu nemala problém zaskočiť za vyšachovaného Couqueleta.
Obe ženy si na seba zvykali nielen na svahu ale aj v spoločnej hotelovom apartmáne v paralympijskej dedine. „Nežijeme spolu už dlhé roky. Bolo to trochu zvláštne. Aj preto sme sa radšej rozhodli pre oddelené izby. Len časť priestoru sme užívali spoločne,“ priznala Gilotová.
Aj chvíle na svahu dali obom Belgičankám dali zabrať. „Uvedomovala som si, že jej osud je v mojich rukách. Ak by urobila chybu, bola by to viac-menej moja chyba, že som jej niečo nepovedala správne. To je jasné, keďže len ja som tá, ktorá poriadne vidí,“ vravela Ulla.