Technologické pomôcky vracajú ľudí do života aj uľahčujú cestu za úspechom. Tá podľa paracyklistického šampióna Jozefa Metelku vedie často aj cez bolesť. „Preteky predsa nie sú o pohodlí,“ tvrdí.
Úrazom sa život nekončí. Ani po vrodenej chybe. Zdravotne znevýhodnení športovci to dobre vedia. Mnohým z nich – okrem viery a optimizmu – pomáhali pri návrate do života práve technologické pomôcky, ako napríklad protézy. Paralympionik roka 2020 Jozef Metelka si ich nosenie pochvaľuje tiež. Aj vďaka nim si dnes 34-ročný dvojnásobný paralympijský šampión z Piešťan mohol na Svetovom pohári zasúťažiť aj so zdravými. A obstál na výbornú.
„Protéza je popri tele moja druhá mašina. Len som sa ju musel naučiť ovládať. Nemám samozrejme len jednu, ale viacero kusov. Podľa toho, na aký typ tréningu ju práve potrebujem,“ vraví Metelka, ktorý je na technologické pomôcky odkázaný už 11 rokov – od nehody na motorke, po ktorej mu museli lekári amputovať časť ľavej nohy pod kolenom.
Titánové súčiastky si mení sám
Technologický vývoj stále napreduje, čo Metelku teší rovnako. „Model, aký používam teraz, sa s tou prvou protézou ani nedá porovnávať. Je to úplne iný systém. A nákladná záležitosť. Navyše si na ňom mením drahé titánové súčiastky, aby dlhšie vydržal. Len na bicykel musím mať vždy dve identické protézy pre prípad, že by sa s jednou niečo stalo,“ vysvetľuje náš paralympionik.
Podľa Mareka Bachuru, vedúceho manažéra technickej ortopédie z firmy Ottobock, ktorá na Slovensku distribuuje zdravotnícke pomôcky pre všetky stupne telesného znevýhodnenia, hrá vždy veľkú rolu výber správnej pomôcky. Je to hotová veda, no prináša želané výsledky. „Napríklad pri cyklistike pôsobia sily na protézové lôžko (kýpeť) a tomu musí zodpovedať aj voľba. Je dôležité aj to, čo už daný športovec vyskúšal a s čím má skúsenosti. Pri stehenne amputovaných cyklistoch záleží aj na správne zvolenom a vyrobenom lôžku (tvar a spôsob uchytenia) a výbere vhodného protézového kolenného kĺbu. Takého, ktorý má voľnú švihovú fázu a umožňuje čo najväčší rozsah pohybu,“ vraví Bachura.
Metelka už dávno vie, ako sa pri užívaní protéz vyhnúť ďalším zbytočným nepríjemnostiam. Len tak môže náš paracyklistický šampión dávať denne v cyklotréningu aj 150 kilometrov denne. „A to pritom točím sto otáčok za minútu. Znamená to, že sa musím o nohu starať. Pri takých otáčkach tam nastáva mikrotrenie. To počas tréningu ani nevnímate, ale v konečnom dôsledku dokáže človeku – ako sa o dané miesto nestaráte – narobiť značné problémy. Po piatich či desiatich dňoch bez správneho krému môžete začať poriadne trpieť. Aj preto používam rôzne krémy. Pomáha to,“ konštatuje Metelka, ktorého sme zastihli počas prípravy na tokijskú paralympiádu na sústredení v Španielsku. Na nadchádzajúcich hrách v Tokiu bude obhajovať dve zlaté medaily, v časovke na ceste a v stíhačke na 4 km na dráhe, kde pred piatimi rokmi v Riu dokonca vylepšil svetový rekord.
Na pomôcke záleží
Na kvalitnú, spoľahlivú a odolnú protézu sú odkázaní aj napríklad parastolní tenisti. „Ak športovec za stolom len stojí a odohráva loptičky len v rámci rozsahu rúk a náklonu tela, stačí mu vhodný kolenný kĺb. Stehenne amputovaní parastolní tenisti, ktorí chcú hrať aktívne okolo celej hracej plochy na svojej polovičke stola už potrebujú kolenný kĺb vybavený funkciou, ktorej my hovoríme kontrolovaná flexia pri zaťažení. Vďaka nej sa môže športovec o protézu oprieť aj pri ohnutom kolennom kĺbe. Ak by takúto funkciu jeho pomôcka neobsahovala, došlo by okamžite k pádu,“ pomáha nám Bachura s nahliadnutím do tajov ortopedickej techniky.
Predkolenne amputovaní parastolní tenisti zasa ocenia multifunkčne protetické chodidlo. „Poskytuje im široké spektrum možností. Chodidlo je kombináciou karbónovej pružiny a pätného klinu. Takáto kombináciu ponúka väčšiu kontrolu a zároveň vyššiu úroveň stability pri náhlych zmenách pohybu, čo je pri športe, akým je parastolný tenis, časté,“ dodáva odborník z Ottobocku.
Na detailoch záleží
Vo všeobecnosti aj podľa Bachuru platí, že ak sa človek s protézou rozhodne športovať, na detailoch záleží. „Tam musí byť všetko ešte viac presnejšie, precíznejšie, pevnejšie a správne vybrané, skombinované a postavené,“ tvrdí.
O nepovolenom technickom dopingu však hovoriť nemusíme. Na všetko dohliadajú prísne pravidlá Medzinárodného paralympijského výboru. „Každá protéza alebo iné športové náradie, ktoré paralympijskí športovci používajú, musí pred významnými podujatiami prejsť inšpekciou, aby sa technologickému dopingu zamedzilo,“ ozrejmuje platné pravidlá výkonný riaditeľ SPV Maroš Čambal.
Podľa Čambala je dôležité zabezpečiť aj to, aby protéza športovcom nespôsobovala iné zdravotné komplikácie. „Šport má v prvom rade prispievať k zlepšeniu zdravia a motivovať ľudí k zdravšiemu životnému štýlu,“ dodáva na záver.
Trochu bolesti však paralympionici podľa Metelku ochotne vydržia. „To k tomu patrí. Preteky predsa nie sú o pohodlí,“ netají náš paracyklista.