Slovenský parahokej na Orave odštartoval a tam má dodnes svoje centrum. Aj vďaka nemu dnes patrí do elitnej A-kategórie.
Vyše 18-tisícový Dolný Kubín nie je len vstupnou bránou na Oravu. Pre našich parahokejistov je aj miestom, kde ich obľúbený šport pred jedenástimi rokmi vznikol a ktoré je stále domovským stánkom našich reprezentantov.
„Na tento fakt sme veľmi hrdí. Boli časy, keď som o tomto športe nevedel nič. No potom som mal možnosť vidieť chalanov prvý raz na ľade, videl ich eufóriu po zápase a radosť zo života a aj preto sa teším, že sme nadviazali spoluprácu. Kiežby sa aj iní ľudia dokázali tak tešiť zo života ako títo zdravotne znevýhodnení chlapci. Dokonca tu na štadióne prebehli aj nejaké rekonštrukcie, ktoré by našej parahokejovej reprezentácií mali uľahčiť tréningy. A plánujeme aj ďalšie úpravy, napríklad bezbariérové šatne,“ vysvetľoval v posledný májový štvrtok v priestoroch štadióna primátor Dolného Kubína Ján Prílepok.
Na štadióne už aj defibrilátor
Na štadióne, kde hrávajú aj hokejisti MHK D. Kubín, bolo v ono popoludnie nezvyčajne živo. Mesto Dolný Kubín totiž od SPV v spolupráci so spoločnosťou PharmaCare prebralo defibrilátor a rozhodlo sa ho umiestniť práve na zimnom štadióne.
„Možno raz niekomu zachráni život. A prečo práve na zimnom štadióne? Je to široko ďaleko jediný štadión, ktorý slúži celému regiónu. V zime tu máme aj korčuľovanie pre verejnosť, v lete in-line skating. Pevne verím, že ho nikto nebude potrebovať, ale ak by áno, možno raz niekomu zachráni život,“ tvrdí Prílepok. „Nie je prvý, na ktorom sme sa podieľali. Jeden sme napríklad zabezpečili aj do piešťanského HS Centra a postupne chceme pomôcť rozmiestniť ďalšie,“ dopĺňa jeho slová predseda SPV Ján Riapoš.
„Na Slovensku je už vyše 700 kusov, no oravský región na tom nebol najlepšie. Preto som rád, že sme túto dieru aspoň trochu zalepili. Je to naozaj veľká pomoc v prípade, ak človeku začne zlyhávať srdce. Len sa musí použiť do desiatich minút. Každou minútou totiž klesá šanca postihnutého jedinca o desať percent. A nebojte sa, zvládne to aj laik. Jeho ovládanie je v slovenčine a je jednoduché. Prístroj nepripustí chybný krok. Len treba konať rýchlo,“ vysvetľuje Martin Haas, konateľ spoločnosti PharmaCare.
Korman: Najlepšia príprava
Defibrilátor pre Dolný Kubín skončil symbolicky v rukách ľavého útočníka slovenského tímu Davida Kormana. Dnes 23-ročný študent informatiky na bratislavskej STU, ktorý pochádza z najsevernejšej dediny Slovenska Oravskej Polhory, pričuchol k parahokeju v šestnástich a odvtedy naň nedá dopustiť. „Krásny šport. A keď sa vám tá energia, ktorú do hry vložíte, potom v zápase vráti, je to neopísateľný pocit,“ hovorí náš reprezentant.
Aj on sníva veľký sen o dobrom výsledku na júnových MS v Ostrave, ktoré môžu Slovensku priblížiť účasť na budúcoročnej zimnej paralympiáde v čínskom Pekingu. „V Ostrave by sme na to potrebovali skončiť do piateho miesta. No ak by to aj nevyšlo, ešte bude na jeseň paralympijská kvalifikácia. No musím tomu veriť. Stále sa posúvame hore, všetci tomu obetujeme maximum a tá tohtoročná príprava je zatiaľ najlepšia, akú sme kedy mali. Takže som optimista,“ vraví Korman.
„Už postup z B do A kategórie majstrovstiev sveta je dôkazom, že náš parahokej kráča správnou cestou. Dolnokubínske centrum našim hráčom na tejto ceste výrazne pomáha,“ verí v ďalší možný úspech aj Ján Riapoš. Jedným dychom však dodáva, že vybudovať tomuto športu silnejšie zázemie pod Tatrami bude ešte stále dlhá cesta.
„Stále je nás málo, reálne hráva u nás tento šport tak 15 hráčov. Je malým zázrakom, kam sme sa napriek tomuto hendikepu, dostali. Keď sme to hovorili takým Američanom, kde majú hádam 10-tisíc hráčov a pravidelnú ligovú súťaž, tak nám nechceli veriť,“ konštatuje generálny manažér nášho parahokeja Miroslav Dráb.