Slováci sú už z Pekingu doma. Farkašová vraj v Číne prežila najkrajšiu paralympiádu.
Už sú doma. Doteraz najpočetnejšia slovenská výprava na zimnej paralympiáde sa v pondelok večer vrátila z Číny domov. A hneď na druhý deň ochotne predstúpila pred novinárov, aby sa s nimi podelila o dojmy z pekinských Hier, na ktorých si Slováci vybojovali šesť medailí – tri zlaté a tri bronzové.
Zlato a bronz aj napriek nervozite
Naša najúspešnejšia pretekárka v Číne, paralyžiarka Henrieta Farkašová, priznala, že to pre ňu napriek kovidovým opatreniam a spočiatku napätej situácii v paralympijskej dedine po vypuknutí vojny na Ukrajine, boli asi najkrajšie Hry. „Naozaj to tak vnímam. Možno aj preto, čím všetkým som si od predchádzajúcich hier musela prejsť. Absolvovala som tri operácia kolena, vymenila navádzača a potom držala palce tomu súčasnému (Michal Červeň), aby sa po zranení z januára tohto roku stihol dať do začiatku pekinských súťaží dokopy. Je to v podstate zázrak, že so mnou mohol na paralympiáde lyžovať,“ netajila Farkašová.
Zlato a bronz na stoličke vedľa nej hrdo stískala aj 16-ročná Alexandra Rexová. „Do poslednej chvíle bolo otázne, či pre zdravotné problémy budem môcť vôbec štartovať. A vidíte podarilo sa. V medailu som tajne dúfala, ale že bude zlatá, to veru nie,“ usmievala sa Saška, ktorá si s navádzačkou Evou Trajčíkovou vyjazdila zlato v super-G a bronz v slalome – jej najobľúbenejšej disciplíne. Aj napriek nervozite, ktorá pri premiére medzi paralympijskou elitou so sebou na lyžiach spočiatku nosila.
Trpezlivý Haraus
Dvojnásobný bronzový pekinský medailista Miroslav Haraus by si zaslúžil o medailu viac. Za trpezlivosť, s akou spočiatku odolával nepriazni osudu. Medaila mu napriek dobrým výkonom ušla v zjazde, v super-G aj v kombinácii, no Haraus nezúfal a lyžoval naplno ďalej. A výsledok sa dostavil. V podobe bronzu z obrovského aj špeciálneho slalomu. „Tie sme ešte nemali,“ usmieval sa vedľa neho stojaci navádzač Maroš Hudík. Harausovi vraj pekinský úspech došiel až po príchode domov. „V Pekingu nebol čas. Tam som bol celý čas v napätí, ako to celé napokon dopadne,“ dodal Miro.
Bronz a striebro?
Parahokejisti si pomyselný bronz udelili sami. Už za to, že sa do Pekingu cez berlínsku kvalifikáciu prehrýzli. A dodatočne aj za to, že práve ich zápas s Talianmi bol na pekinskom ľade vari najzaujímavejším a najnapínavejším ľadovým divadlom. Škoda, že so šťastnejším koncom pre talianskeho súpera. „Je skvelé, že sme tam mohli byť. Teraz sme dostali ešte väčšiu chuť zúčastniť sa aj tej ďalšej paralympiády v talianskej Cortine d´Ampezzo. Len na to potrebujeme nájsť ďalších hráčov,“ konštatuje generálny manažér hokejovej reprezentácie Miroslav Dráb.
Curleri na vozíku mali reálne k bronzu blízko, no záverečný duel o tretie miesto s Kanadou nezvládli. „To bol náš najhorší výkon. Najlepší sme predviedli proti Veľkej Británii. Práve ten nás po dvoch prehrách nasmeroval na víťaznú sériu,“ hodnotil pekinské účinkovanie Slovákov Dušan Pitoňák.
Sedem víťazných duelov tím okolo trénera Františka Pitoňáka hrialo pri srdci, premárnená medailová šanca však predsa len bolela. „Pre mňa majú striebro. Veď im po konci základnej časti, kde hral každý s každým patrilo druhé miesto. Nechápem, prečo sa potom musia hrať ešte play off súboje. Na druhej strane musíme to rešpektovať,“ zložil im poklonu predseda SPV Ján Riapoš.
Autor: Rastislav Hríbik
Foto SPV: Roman Benický
