Slovenský paralympijský výbor stále bojuje za prvú spinálnu jednotku na Slovensku. I keď sa o probléme nedostatočnej starostlivosti o pacientov s poranením miechy u nás intenzívne hovorí už niekoľko rokov, situácia v krajine sa ďaleko nepohla. Je to až zarážajúce. Prečo je to tak a čo by mohlo veci zlepšiť?
Spinálna jednotka je špecializované intenzivisticko-rehabilitačné pracovisko zamerané na komplexnú starostlivosť o pacientov s vážnym poranením miechy. Tím lekárov, ktorý tvoria chirurgovia, ortopédi, neurológovia, ale aj fyzioterapeuti, ergoterapeuti a ďalší odborníci, s pokročilými monitorovacími a rehabilitačnými prístrojmi sa na tomto oddelení stará o liečbu, obnovu stratených funkcií a zlepšenie kvality života pacienta po úraze.
„Asi robíme na Slovensku niekde chybu a robíme ju systematicky už viac ako 20 rokov. Nevieme si nájsť čas, priestor, vôľu a potom ani vyčleniť finančné zdroje na to, aby sme ochrnutým ľuďom, ktorí sa však dožívajú priemerného veku zdravej populácie, vytvorili oddelenie na pre nich potrebnú zdravotnú starostlivosť nielen po operácii a počas rehabilitácií, ale aj kedykoľvek v priebehu ich ďalšieho života. Títo ľudia sa totiž stretávajú s množstvom rôznych komplikácií typických pre tento stupeň poškodenia miechy,“ vysvetľuje etablovaný slovenský neurochirurg a univerzitný profesor Bruno Rudinský.
Práve on začal za spinálnu jednotku na Slovensku lobovať už v roku 2000, kedy tento projekt realizovali Česi. Napriek veľkej osobnej snahe, zapojeniu Jána Riapoša zo SPV a ďalších odborníkov sa však v priebehu 25 rokov stále nenašla dostatočná snaha, aby sa začalo budovať aspoň jedno oddelenie.
Kým v západných európskych krajinách je väčšinou vybudovaná celá sieť spinálnych jednotiek, Slovensko v súčasnosti nemá ani jedno takéto špecializované oddelenie. Pacienti po úrazoch miechy sa tak u nás musia zotavovať na bežných oddeleniach s obmedzenými rehabilitačnými službami, prípadne sa prevážajú do zahraničia, čo je logisticky náročné, komplikované aj nákladné. Navyše preplnené české spinálne jednotky už slovenských pacientov ani nezvládajú prijať.
Prvý prísľub z ministerstva?
Predseda SPV Ján Riapoš vedie prostredníctvom rôznych projektov a iniciatív boj za prvú slovenskú spinálnu jednotku už niekoľko rokov. Paralympionici aj viacerí odborníci sa snažia otvárať konkrétnu diskusiu na túto tému s niekoľkými ministrami v rade. Žiaľ, pomyselnú bariéru sa stále nedarí prelomiť. Istý prísľub dal v januári tohto roku počas diskusie v rámci projektu Vizionári tajomník rezortu zdravotníctva Ladislav Slobodník.
„Prelomenie bariéry znamená, že sa toho ministerstvo ujme. V Klube Vizionárov odznel prísľub, že sa vytvorí pracovná skupina, kde budú zástupcovia ministerstva zdravotníctva, práce sociálnych vecí a rodiny, poisťovní a ľudí, ktorí majú do toho čo povedať. Mala by sa teda začať táto téma involvovať do systému ministerstva zdravotníctva, čo by bol veľký posun,“ referoval vtedy Ján Riapoš.
Slovenský paralympijský výbor je členom Európskej federácie pre poranenia chrbtice (ESCIF) a na Slovensku zastrešuje jednoznačne najsilnejšiu a najhlasnejšiu iniciatívu za vytvorenie programu spinálnych jednotiek.
V roku 2022 bolo Slovensko aj vďaka iniciatíve SPV Sme si rovní reálne veľmi blízko zavedeniu prvých spinálnych jednotiek. Náklady na ich vytvorenie sa vtedy pohybovali okolo sumy 30 miliónov eur. Ak by sa to podarilo rozbehnúť v súčasnosti, pilotný projekt by sa podľa profesora Rudinského mohol realizovať v Nových Zámkoch. Celý národný program, ktorý by zahŕňal aj pracoviská v Ružomberku, Banskej Bystrici a Košiciach by stál približne 18 až 20 miliónov eur.
„V Nových Zámkoch máme vypracovaný projekt aj stavebné povolenie. Aj keby sme nedokázali spustiť celý národný program, mohli by sme tu postaviť a rozbehnúť aspoň jednu prvú spinálnu jednotku, kde by sme vedeli zabehnúť procesy, vychovať a zaučiť personál a začať konečne reálne pomáhať pacientom, ktorých na Slovensku máme. Od toho by sa neskôr v budúcnosti mohli odraziť ďalšie podobné jednotky. Realizácia tohto jedného oddelenia by stála maximálne 4 milióny eur. Nevieme nájsť v tejto krajine toľko peňazí aspoň na jeden pilotný projekt?“ pýta sa profesor Bruno Rudinský.
Momentálne sa pacienti s úrazmi miechy liečia, rehabilitujú a učia navrátiť do života v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, ktorým si prešli aj mnohí naši paralympijskí reprezentanti vrátane Jána Riapoša. Pobyt tam je však drahý, kým pred 20 až 30 rokmi tam pacient mohol stráviť aj niekoľko mesiacov, poisťovňa v súčasnosti prepláca iba šesť až osem týždňov, čo je absolútne nepostačujúce.
Česká republika má štyri spinálne jednotky
Spinálne jednotky okrem toho najdôležitejšieho, čím je najlepšia možná pomoc pacientom s poranením miechy, by zároveň pomohli odbremeniť aj iné rehabilitačné oddelenia na Slovensku. Počet ľudí s úrazovým či neúrazovým postihnutím miechy neustále stúpa a v krajine, ktorá sa o nich nevie svojpomocne postarať vzniká veľká medzera. Nie je to však iba o nižšej kvalite služieb, ide tu reálne o život.
„Máte tam v postakútnej fáze, kedy je tá pomoc mimoriadne dôležitá, naozaj veľkú dieru. Je to škoda, lebo kým sa u vás pacient dostane do Kováčovej, môže sa stať, že v nemocnici narazí na neerudovaný personál, ktorý nevie, ako sa o pacientov správne starať. A pacient môže umrieť,“ varovala Zdeňka Faltýnková, spoluzakladateľka českého programu spinálnych jednotiek.
Česko prevádzkuje štyri spinálne jednotky v Prahe, Brne, Liberci a Ostrave a odtiaľ sú pacienti podľa krajov neskôr prevážaní na ďalšie spinálne oddelenia v Kladruboch, Košumberku a Hrabyni. Rozdiel v dostupných rehabilitačných službách bezprostredne po úraze pritom rozhoduje o tom, aký život dokáže človek s poranením miechy ďalej viesť. Rozdiel v kvalite života týchto ľudí je v závislosti od kvality starostlivosti markantný.
„Chrbtica tvorí obal miešneho kanála, ktorý je spojený s mozgom a od výšky poškodenia, prerušenia miechy viac menej neprechádza signál na periférnu nervovú sústavu. To znamená, že hovoríme o najviac devastujúcom zranení, hlavne vo vzťahu vnútorného prostredia. Spinálnych pacientov máme rozdelených do základných kategórií: paraplegici, kvadroplegici alebo tetraplegici, ktorí majú poškodenie všetkých štyroch končatín alebo pentaplegici, ktorí hýbu iba hlavou,“ vysvetľoval Riapoš na januárovej konferencii v Bratislave.
Predseda SPV bije na poplach, že od roku 2022, kedy sa bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský snažil urobiť prvé kroky k realizácii spinálneho projektu na Slovensku, sa nič nezmenilo. Pacientov pribúda, kvalitná starostlivosť stále chýba a situácia sa tak každým rokom iba výrazne zhoršuje.
Nemáme dáta, ale máme naprojektované oddelenie v Prešove
Okrem toho, že doteraz neexistovala žiadna pracovná skupina, ktorá by sa financovaním a možnosťami jeho realizácie zaoberala, nemáme ani dostatočné dáta o ľuďoch so zdravotným znevýhodnením. Nieto ešte kategorizáciu v rámci spinálnych poškodení.
„Keď sa pozrieme na čokoľvek, od dát záchrannej zdravotnej služby až po akékoľvek dávky zdravotných poisťovní, tie počty nových pacientov sú bizarné. Čísla sa hýbu od 5 až po 15 000 ročne. Chýba nám aj informácia, či pacient má miechu poškodenú a v akom rozsahu,“ vysvetľuje zdravotný analytik Martin Smatana.
Najlepší momentálny odhad je, že ročne na Slovensko pribúda asi 120 až 200 nových pacientov tohto typu, čo by pre adekvátnu a kvalitnú starostlivosť znamenalo minimálne 36 lôžok na 3 až 4 pracoviská v rôznych regiónoch. Stačili by nám teda tri spinálne jednotky. Okrem odhadovanej sumy do 20 miliónov eur na ich vybudovanie by si to podľa Smatanu vyžadovalo 5 až 10 miliónov ročne na poistné výdavky.
Nádej napokon svitá na nečakanom mieste. Prvého odborne navrhnutého špecializovaného oddelenia pre pacientov so spinálnym ochrnutím by sme sa na Slovensku mohli dočkať v Prešove. Aspoň čiastočný optimizmus tu cíti aj Rudinský.
„V novostavbe prešovskej univerzitnej nemocnice, ktorá by mala byť podľa mojich informácií vojensko-civilným projektom, máme podľa našich odporúčaní naprojektované oddelenie spinálnej chirurgie. Je to síce malá, ale aspoň nejaká iskierka nádeje, že keď to tam za pár rokov dokončia, mohla by tam byť správne nadizajnovaná spinálna jednotka. Veľmi ju potrebujeme. Nie kvôli mne alebo kvôli Jánovi Riapošovi, ale kvôli tomu, že sme to týmto pacientom dlžní aj na základe deklarácie, ktorú sme ako spoločnosť podpísali,“ prízvukuje Bruno Rudinský.
