„Nezačal som robiť šport preto, aby sa zo mňa stal športovec. Začal som sa mu venovať preto, aby som prežil,“ priznáva americký džudista Dartanyon Crockett, dvojnásobný bronzový medailista z paralympijských hier. Bronz v kategórii do 90 kg si vybojoval pred ôsmimi rokmi v Londýne aj naposledy v brazílskom Riu. Venovať sa bojovým športom (zápasenie, džudo) sa zrakovo znevýhodený bojovník z Clevelandu v štáte Ohio rozhodol po tom, čo sa stal obeťou prepadnutia na strednej škole.
Videl vlastnú smrť
„Myslel som si, že je po mne. Nebol som schopný nijako sa brániť a začínal vidieť vlastnú smrť. Povedal som si, že ak prežijem, takúto bezmocnosť už v živote nechcem zažiť,“ spomínal v dokumente na oficiálnom webe Medzinárodného paralympijského výboru Crockett – muž, ktorý sa narodil so zriedkavou dedičnou chorobou zvanou Leberoa hereditárna optická neuropatia (LHON). Tá sa dedí po matke a postihnutý trpí častým zatmením zraku, výpadkami zorného poľa či škvrnami pred očami. Crockett mal aj napriek tomu ťažký život. Matku stratil ako osemročný a otec bol alkoholik, navyše drogovo závislý. Starať sa o postihnutého syna sa mu často príliš nechcelo a tak sa Crockett musel bežne pretĺkať životom na vlastnú päsť.
Po prepadnutí už na nič nečakal. Rozhodol sa naplno venovať bojovým športom. Začínal so zápasením, v roku 2010 presedlal na technickejšie a prepracovanejšie džudo. „Dal som do toho všetko. Nebol to totiž pre mňa len boj o medaily, ale zároveň aj boj o prežitie. Iná možnosť ako ísť do toho naplno neexistovala,“ vraví dnes 29-ročný 190 cm vysoký a 70 kíl vážiaci Dartanyon.
Z tatami za katedru
Chvíľu sníval aj o účasti na tokijskej paralympiáde, no napokon sa pred dvoma rokmi rozhodol s kariérou skončiť. „Uvedomil som si, že trauma z detstva, kvôli ktorej som sa dal na šport, už nie je taká silná. že sa s tým dokážem vyrovnať aj bez toho, aby som všetku svoju energiu venoval len a len športu,“ vraví Crockett. „Venoval som tréningu a pretekom všetko. Makal päť hodín denne, päť dní v týždni. Bola to často aj zábava, no možno tak na 40-percent. Tých zvyšných šesťdesiat som sa musel prekonávať, tlačiť k fyzickým, mentálnym aj emočným limitom. Dozrel čas skúsiť v živote aj niečo iné, pribrzdiť,“ dodal.
Dnes je z neho programový manažér spoločnosti YESS, ktorého náplňou sú aj motivačné prednášky na základnej škole v meste Thornton. „Je ťažké nájsť v dnešnom svete dobrý džob, no mne sa ušiel taký, ktorý ma skutočne baví. Som za tú možnosť nevýslovne vďačný,“ konštatuje Crockett, ktorý stihol medzičasom vyštudovať sociológiu. „Dnes nie je veľa ľudí tmavej pleti, ktorí majú možnosť učiť. Aj preto som z toho všetkému taký nadšený. Viem, že je toho veľa, čo môžem žiakov naučiť.“
Crockett vraj už medzičasom našiel pokoj v duši. „Už viem, že existuje aj iná sila ako tá fyzická. Stále sa z nej učím a dnes už viem, že som oveľa viac ako len slepý chlapec,“ vraví.
RASTISLAV HRÍBIK