Slovenský paralympijský výbor, mesto Piešťany – laureát ceny „Oskar bez bariér” a Srečko Mustagrudič zorganizovali skvelú výstavu Róbert Rubint – obrazy „Môj svet”. Výstavu otvoril Ján Riapoš predseda Slovenského paralympijského výboru.
“Keď som videl Rubintove obrazy, zasiahol ma príval energie a pochopil som, že medzi nami je ešte niekto silnejší, ako my paralympionici,” povedal a dodal, že je rád, že slovenskí paralympionici mohli pomôcť k uskutočneniu tak skvelej myšlienky. Ministerka práce soc. vecí a rodiny SR Iveta Radičová odovzdala Róbertovi medailu, ako odkaz paralympionikov, že ho prijímajú medzi seba ako oficiálneho člena Slovenského paralympijského družstva.
Miloš Mečír (olympijský víťaz zo Soulu 1988 a člen Nadácie SPP) odovzdal Róbertovi oficiálnu bundu SPD Turín 2006 a tiež symbolickú turínsku medailu. Prítomný bol i Martinko Joppa. Mladučký talent a veríme, že i budúci spoluzakladateľ sledge hokeja na Slovensku. Slovenskí paralympionici vybojovali zo zimných paralympijských hier doteraz 62 medailí medzi ktorými chýba zlato, rozhodli sa, že jednu symbolicky venujú práve Martinovi Joppovi. Tú mu odovzdala čestná predsedníčka SPV Mária Machová.
Ale späť k Róbertovi a jeho obrazom. Štyridsať obrazov, ktoré vystavoval, nakreslil prstami, ktorými ako jedinými z celého tela dokáže hýbať. „Zhotovenie jedinej maľbičky mu trvá tri mesiace. Choroba má progresívny charakter a síl mu stále ubúda,” povedal Róbertov otec. A dodal: “Syn je však perfekcionista žijúci vo vlastnom svete, ktorý maľuje.” “Verím, že výstava všetkých podnieti k zamysleniu sa nad zmyslom života a nad tým, že sa ho netreba vzdávať za žiadnych okolností,” pokračoval primátor Piešťan Remo Cicutto.
Ľubomír Habala, MSC Suzuki spolu s predsedom SPV Jánom Riapošom odovzdali Robkovi automobil SUZUKI.
Róbert Rubint:
Narodil v roku 1982 v Bratislave. Ukončil základnú školu a ďalšieho vzdelávania sa musel zo zdravotných dôvodov vzdať. Zistili mu muskulárnu dystrofiu, Duschenov typ, pri ktorom nastáva úbytok svalstva a jeho premena na tuk.
Ide o genetickú, veľmi rýchlo sa zhoršujúcu chorobu, postihujúcu iba chlapcov, ktorí však po narodení vyzerajú bezproblémovo. Do deviatich rokov Róbert chodil, no potom sa už neudržal na nohách a zostal na invalidnom vozíku.
Pred piatimi rokmi nastali u chlapca vážne problémy s dýchaním a jeho šancou bola iba tracheotómia. Odvtedy nemôže rozprávať, iba šepká. Má funkčné iba prsty na rukách a ich pohybový rozsah je iba 4mm.
Paralympionici tak odkazujú celému Slovensku, že Róbert Rubint je príkladom sily, bojovnosti a odvahy víťaziť nad životnými prekážkami.