Jeden z najmladších športov vôbec, vyžadujúci vysokú dávku stratégie a hráčskej zručnosti, sa vo svojej modifikácii pre postihnutých športovcov predstavil po prvýkrát na Svetovom pohári v roku 2000 vo švajčiarskej Crans – Montane. Na IX. ZPH v roku 2006 v Turíne už bol oficiálne zaradený do programu hier. Hrajú ho telesne znevýhodnení športovci a v zložení tímov sa vyžaduje kombinácia žien a mužov. Je určený pre postihnutia dolnej časti tela (nohy, chrbtica, miecha, skleróza multiplex, amputácie), ktoré vyžadujú invalidný vozík pre každodennú mobilitu. Curling na vozíku sa riadi pravidlami Svetovej curlingovej federácie (WCF) s jedinou výraznou odchýlkou – vozičkárske tímy nevyužívajú zametanie pred posúvanými kameňmi. Hrá sa už vo viac než 20 krajinách sveta.

SLOVENSKO

Aj keď curling nie je u nás typickým športom, boli to práve zdravotne znevýhodnení športovci, ktorí výrazne predbehli svojich zdravých kolegov a úspechmi na medzinárodnom fóre zapísali Slovensko na curlingovú mapu sveta.

Tím sa začal formovať v roku 2007. V tom čase už existoval curling ako olympijský šport na Slovensku päť rokov a medzi zdravými mal zastúpenie od juniorských kategórií vyššie. Nadšenci tohto športu František Pitoňák a Milan Kališ sa ho teda rozhodli rozšíriť aj o vozíčkarov. Možno ani sami nečakali taký výrazný progres za krátke obdobie. Začiatky boli síce ťažké (na zimných štadiónoch v Ružomberku, Kežmarku, neskôr v zahraničí, najmä v Česku). Veľkým pozitívom bolo otvorenie prvej curlingovej haly na Slovensku, ktorú postavili v bratislavskom Ružinove.

V novembri 2011 si partia okolo skipa Radoslava Ďuriša vybojovala vo fínskom meste Lohja premiérovú účasť medzi elitou, keď v rozhodujúcom zápase o postup zdolala víťaza základnej časti Taliansko 10:9. A hneď začiatkom nasledujúceho roka na MS v Kórei obsadila vynikajúce štvrté miesto! Okrem Ďuriša sa oň postarali Alena Kánová, Dušan Pitoňák, Branislav Jakubec a Monika Kunkelová. Týmto umiestnením položili základný kameň pre premiérovú účasť na ZPH 2014 v Soči. Tú si definitívne zabezpečili 7. miestom na MS 2013, ktoré sa konali ako testovacie podujatie tiež v Soči.

Prvý štart slovenských curlerov – vozičkárov na ZPH začal nad očakávanie – porazili USA, Čínu aj Fínsko a razom sa ocitli medzi favoritmi turnaja. Ďalej to už nešlo tak hladko, ale 6. miesto bolo pri premiére v kolektívnom športe pre Slovensko veľký úspech.

Aj na MS 2015 vo fínskom Lohja siahal slovenský tím po medaile. Po prehre s domácimi v „malom“ finále (5:8) im už druhýkrát zostalo nevďačné štvrté miesto. Ale vďaka bodom, ktoré si pripísali, urobili rázny krok ku svojej druhej účasti na ZPH 2018. Alenu Kánovú nahradil v tíme na týchto MS Imrich Lyócsa.

O tom, aké vyrovnané je pole účastníkov elitnej skupiny, sa presvedčili slovenskí reprezentanti na MS 2016 vo švajčiarskom Luzerne. Po prehre 2:7 s Nemeckom v baráži o udržanie sa prvýkrát lúčili s A skupinou a zostúpili do „béčka“. Získané  body im však definitívne zabezpečili účasť v Pjongčangu 2018! Namiesto Branislava Jakubca sa prvýkrát na MS predstavil Peter Zaťko.

Návrat medzi elitu na prvý pokus nevyšiel. V novembri 2016 sa za účasti 16 tímov konali na známom mieste v Lohja MS B skupiny a osudom našich boli už pomaly tradične domáci Fíni. Po semifinálovej prehre 2:8 (do áčka postupovali iba prvé dva tímy) však získali svoju prvú medailu na svetovom podujatí – bronz po víťazstve 9:1 nad Anglickom v zápase o 3. miesto.

Aktuálna zostava: Radoslav Ďuriš (skip), Dušan Pitoňák, Imrich Lyócsa, Peter Zaťko, Monika Kunkelová. Realizačný tím: František Pitoňák (hlavný tréner), Pavol Pitoňák, Milan Bubeník.

Bývalí členovia tímu: Alena Kánová (do 2014), Branislav Jakubec (do 2015), Milan Kališ (tréner, do 2014).

Najväčšie úspechy:

ZPH 2014 (Soči) – 6. miesto

MS A skupiny 2012 (Chuncheon) – 4. miesto

MS A skupiny 2015 (Lohja) – 4. miesto

MS B skupiny 2016 (Lohja) – 3. miesto

The post Curling na vozíku appeared first on paralympic.sk.

SLOVENSKO

Počtom získaných medailí na ZPH je paraalpské lyžovanie najúspešnejším zimným paralympijským športom na Slovensku.

Slováci prvýkrát reprezentovali na ZPH ešte v spoločnom česko – slovenskom výbere. Priekopníkom bol Peter Matiaško, ktorý si pripísal prvý štart v Innsbrucku 1984. O štyri roky neskôr ho na rovnakom mieste doplnili Róbert Ďurčan a Karol Mihok. Najlepším umiestnením bolo 6. miesto posledného z nich v slalome. Na sklonku spoločného štátu sme sa v Albertville – Tignes 1992 dočkali aj prvých slovenských medailí v tomto športovom odvetví – Marcela Mišunová vybojovala striebro v Super G a bronz v slalome.

Samostatná slovenská výprava sa prvýkrát predstavila v Lillehammeri 1994 a zjazdári odštartovali novú epochu ziskom piatich cenných kovov. Štyri získal Jozef Miština, piatu už spomínaná Mišunová. V Nagane 1998 to už bolo takmer dvojciferné číslo. K piatim strieborným a štyrom bronzovým medailám dotiahla našu výpravu dvojica Jozef Miština (telesne znevýhodnený) – Štefan Kopčík (zrakovo znevýhodnený). Obaja si z krajiny vychádzajúceho slnka viezli pod Tatry po štyroch medailách! Poslednú vybojoval Róbert Ďurčan.

V roku 2002 sa v americkom Salt Lake City už predstavil obmenený tím. Štafetu od Mištinu a Kopčíka prevzali Iveta Chlebáková, Radomír Dudáš, Norbert Holík a bola z toho jedna strieborná a päť bronzových medailí. Spomínaný pretekári boli v najlepšom veku a svoje skúsenosti sa chystali zúročiť na svahoch Piemontu, kam zamierila zimná paralympiáda v roku 2006. Práve pred Turínom sa však zlučovali kategórie a redukovali medailové sady. A tak Slovensku zostali iba dva cenné kovy, o ktoré sa podelili Dudáš s Chlebákovou. Pozitívom bol však debut mladej krvi – Krako, France, Haraus, Smaržová, ktorá sa chystala naplniť veľký sen celej zjazdárskej rodiny – získať konečne paralympijské zlato!

Vancouver 2010 bol doslova explóziou: Slováci tu namiesto jednej vybojovali až šesť zlatých medailí, celkove jedenásť! Po štyri (tri zlaté a jednu striebornú) získali zrakovo znevýhodnení Jakub Krako a Henrieta Farkašová (s navádzačmi Jurajom Mederom, resp. Natáliou Šubrtovou). Dva bronzy pridal ďalší zrakovo znevýhodnený Miroslav Haraus, jedna bronzová pristala na konte telesne znevýhodnenej Petry Smaržovej. V hodnotení krajín sme skončili štvrtí pred viacerými lyžiarskymi veľmocami!

Svoj vysoký štandard potvrdili slovenskí reprezentanti aj v Soči 2014. Už to síce nebol Vancouver, ale 7 kovov (3 – 2 – 2) znamenalo 6. miesto Slovenska a potvrdenie jeho ukotvenia medzi najúspešnejšími štátmi v zimných športoch.

Pjongčang 2018 ešte vylepšil bilanciu z Vancouvru. Opäť to síce bolo 11 medailí, ale tentokrát s vyšším zastúpením strieborných kovov 6 – 4 – 1. Henrieta Farkašová vybojovala štyri zlaté a ako prvá Slovenka v histórii sa stala najúspešnejšou účastníčkou hier! Po jednom zlate pridali Jakub Krako (n. Branislav Brozman) a premiérovo aj Miroslav Haraus (n. Maroš Hudík).  

Na konto našich paraalpských lyžiarov pribudli za tie roky desiatky cenných kovov aj z MS či krištálové glóbusy za prvenstvá vo Svetovom pohári.

A keďže medailový tím zostal pokope, s nádejou sa pozeráme aj do Pekingu 2022. Patrí do neho aj jediný nevidiaci zjazdár Marek Kubačka (n. Mária Zaťovičová), ktorý už dosiahol viacero výborných výsledkov, dvojica telesne znevýhodnených lyžiarov Martin France a Petra Smaržová, ale už aj dopredu sa derúca omladina – Alexandra Rexová, Alex Lajtman, Natália Mintálová či Vanesa Gašková. Tím vedie aj naďalej skúsená trénerská dvojica Roman Petrík – Martin Makovník.

The post Paraalpské lyžovanie appeared first on paralympic.sk.

Jeden z divácky najatraktívnejších paralympijských športov, ktorý je verziou ľadového hokeja pre telesne znevýhodnených športovcov. Po prvýkrát sa predstavil na ZPH 1994 v Lillehammeri a odvtedy sa teší stále rastúcemu záujmu. Zápasy, ktoré rozhodujú o držiteľoch medailí na ZPH, sa hrávajú pred podobnou diváckou kulisou ako súboje o Stanley Cup v zámorí. Je určený pre športovcov s postihnutím dolnej časti tela. Riadi sa upravenými pravidlami Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Hráči sa pohybujú na špeciálne upravených dvojčepeľových sánkach a používajú dve krátke hokejky, ktoré im umožňujú pohyb a streľbu na bránku.

Lídrami svetového para hokeja sú severoamerické krajiny – Kanada a USA, ktoré si pravidelne delia najcennejšie kovy na ZPH i MS. Na posledných zimných hrách sa medzi nich vklinili Rusi, ktorý za pár rokov dali dokopy konkurencieschopný tím a na domácej pôde v Soči obsadili druhé miesto. Do prvej osmičky patria ešte Nóri, Taliani, Kórejci, Česi a Nemci.

SLOVENSKO

Prvé pokusy o naštartovanie para hokeja u nás sa objavili po ZPH 2006 v Turíne. Predseda SPV Ján Riapoš pozval ako hosťa na tieto hry nádejného hokejistu Martina Joppu (v súčasnosti najlepší strelec slovenskej reprezentácie). Chlapec krátko predtým prišiel o obe nohy, keď ho zrazil nezodpovedný vodič. Projekt rozbiehal jeho otec. Záujemcov sa síce našlo dosť, ale kvantita ešte neznamená kvalitu. Snaha sa napokon utopila v neochote väčšiny podstúpiť tvrdú drinu, ktorú tento šport vyžaduje.

Uspel až druhý pokus, na začiatku ktorého stál súčasný kapitán slovenskej reprezentácie Peter Štít. V začiatkoch trénoval sám po večeroch na zimnom štadióne v Dolnom Kubíne. Po tom, ako požiadal o podporu Slovenský paralympijský výbor, sa postupne pridávali ďalší a začal sa formovať tím. Jeho základňou sa stal práve spomínaný Dolný Kubín, kde aj v súčasnosti absolvujú slovenskí para hokejisti hlavnú časť celoročnej prípravy. Trénersky sa ich ujal Miroslav Dráb a postupne vznikol kompletný realizačný tím.

Svoju premiéru absolvovala reprezentácia na Turnaji Helmuta Zilka vo Viedni v septembri 2011. Začala síce vysokými prehrami s Kóreou a Talianskom, ale základy boli položené. V marci 2012 sa v bratislavskom Ružinove prvýkrát predstavilo Slovensko na domácej pôde. V dvojzápase sme deklasovali Rakúšanov 5:0 a 7:2, keď mužstvu pomohol najmä príchod ostrieľaných športovcov Mareka Gergelyho a Mariána Ligdu, ktorí sa dovtedy venovali tenisu na vozíku, resp. lyžovaniu. Spoločenský rámec domácej premiéry podčiarklo úvodné buly druhého zápasu, ktoré prišiel hodiť bývalý kapitán a v súčasnosti generálny manažér hokejovej reprezentácie SR Miroslav Šatan.

V marci 2013 sme zaznamenali prvý štart na MS B skupiny v japonskom Nagane. Ten bol zároveň kvalifikáciou o dve miestenky do Soči. A hoci sme o túto možnosť prišli už po prvých dvoch prehrách (s Nemeckom 0:7, s Estónskom 0:2), v súboji o 5. miesto sme hladko zdolali Poliakov 4:0 a vyhli sa baráži o udržanie.

Štart sme si zopakovali o dva roky neskôr vo švédskom Östersunde a tentokrát mal už bronzovú príchuť! Na top favoritov Kóreu a domáce Švédsko sme síce nestačili, ale víťazstvá nad Veľkou Britániou (6:0), Poľskom (3:1) a Rakúskom (4:0) nám zabezpečili prvé medaily v tomto športe.

V sezóne 2015/16 vstúpila takmer kompletná reprezentácia do ďalšieho rozvojového projektu – pod hlavičkou Bencont Dolný Kubín bola účastníkom kvalitnej Českej sledge hokejovej ligy (ČSHL). Niektoré hráči zostali pôsobiť vo svojich materských kluboch, napriek tomu sme obsadili solídne 5. miesto. Kvalitu zvyšujú aj pravidelné tréningové kempy za účasti renomovaných odborníkov. Jeden z nich viedol na začiatku roku 2016 svetoznámy George Kingston, ktorý vyhral MS 1994 s Kanadou!

Koncom roka 2016 štartovala reprezentácia SR na druhých MS B skupiny v japonskom Tomakomai a obhájila bronzové medaily. V súčasnosti sa pripravuje na jesennú kvalifikáciu o Pjongčang 2018 a pokúsi sa vybojovať premiérovú účasť na ZPH.

Najväčšie úspechy:

MS B skupiny 2015 (Östersund) – 3. miesto

MS B skupiny 2016 (Tomakomai) – 3. miesto

O vývoji a najnovšie aktuality nájdete aj na stránke www.sledgehokej.sk

The post Parahokej appeared first on paralympic.sk.

BEH NA LYŽIACH

Ako prvá zo severských disciplín mala svoju premiéru v roku 1976 vo švédskom Örnsköldsviku, na vôbec prvých zimných paralympijských hrách v histórii. Bežci (muži i ženy) súťažia klasickou i voľnou technikou na krátkych, stredných a dlhých tratiach (od 2,5 do 20 km), pričom sú rozdelení do kategórií telesne znevýhodnení stojaci, sediaci a zrakovo znevýhodnení. Telesne znevýhodnení športovci súťažia na špeciálne upravených sánkach, zrakovo znevýhodnení sú na trati koordinovaní hlasom svojich navádzačov.

BIATLON

Táto športová disciplína sa prvýkrát predstavila na ZPH v roku 1988 v rakúskom Innsbrucku. Biatlonisti sa na ZPH musia popasovať so 7,5 km traťou, rozdelenou na tri 2,5 km úseky, medzi ktorými musia absolvovať streľbu na terč vo vzdialenosti 10 m. Za každú ranu mimo terča nasleduje časová penalizácia. Zrakovo postihnutí lyžiari sú pri streľbe navádzaní zvukovou signalizáciou, preto musia diváci pri týchto súťažiach zachovať absolútne ticho.

SLOVENSKO

Slovenským priekopníkom v severských disciplínach bol zrakovo postihnutý Jozef Búroš z Dolného Kubína. Štartoval už v Örnsköldsviku 1976, kde sa predstavil v behu na 10 a 15 km. Na prvých ZPH v slovenských farbách v Lillehammeri 1994 nás reprezentovalo osem športovcov, z toho traja mentálne znevýhodní.

Prvej medaile sme sa dočkali o štyri roky neskôr v japonskom Nagane a bola z biatlonu. Na 7, 5 km trati vybojovali striebro zrakovo znevýhodnený Miroslav Jambor I. s navádzačom Mariánom Večerekom. V Salt Lake City 2002 sme sa dočkali aj premiérového kovu v behu na lyžiach. Telesne znevýhodnený Vladimír Gajdičiar obsadil druhé miesto v disciplíne 5 km klasickým spôsobom. V biatlone pridali striebornú medailu Marián Baláž (zrakovo znevýhodnený, 7, 5 km) a bronz Jozef Mesik (telesne znevýhodnený, 7, 5 km).

Tieto štyri medaily sa už odvtedy na konte Slovenska nerozšírili. Už na ďalšej zimnej paralympiáde v Turíne 2006 sa začala prejavovať dominancia športovcov najmä z bývalých republík ZSSR. V Turíne sme mali ešte dvojnásobné zastúpenie a najlepším výsledkom bolo Balážovo 4. miesto  v biatlone 7, 5 km. Na rovnakej trati v behu skončil Gajdičiar piaty.

Rovnaká zostava reprezentovala SR aj vo Vancouvri 2010, kde sa do prvej desiatky podarilo preniknúť iba Gajdičiarovi.  V Soči 2014 reprezentoval tento športovec z Turzovky slovenské farby v severskom lyžovaní ako posledný mohykán, ale do prvej desiatky sa už nezmestil…

The post Paraseverské lyžovanie appeared first on paralympic.sk.

Svetová snoubordová federácia (WSF) spočiatku tento šport pomenovala ako adaptívny snoubording. Neskôr schválil Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) jeho zaradenie medzi svoje disciplíny, a tak bol prijatý transparentnejší názov parasnoubording.

Jeho pravidlá vychádzajú z disciplíny snoubord cross, v ktorej je na ploche jeden súťažiaci a má k dispozícii tri časové úseky. Počas nich sa snaží zajazdiť dva najlepšie časy.

Výsledky parasnoubordingu sa delia do dvoch skupín: Svetový pohár a Majstrovstvá sveta.

Svetový pohár: všetci súťažiaci musia zajazdiť tri časové úseky, z ktorých sa vyberú dva najlepšie časy. Tie určia konečný výsledok.

Majstrovstvá sveta: v rozpätí dvoch dní súťažiaci zajazdí dokopy šesť časov po tri v jednotlivých dňoch. Rovnako ako pri Svetovom pohári sa zohľadňujú dva najrýchlejšie časy, no tentoraz sa jedná o súčet štyroch výsledkov.

Rozdelenie súťažiacich: do dvoch kategórií, stojaci a sediaci. Postupne sa rozvíja aj parasnoubording pre zrakovo znevýhodnených.

Stojaci: športovci s telesným znevýhodnením (amputácia), poškodením miechy, mozgovou obrnou

Sediaci: športovci s paraplegiou či amputáciou oboch dolných končatín

Paralympijská premiéra:

Parasnoubording sa prvýkrát predstavil na XI. ZPH v Soči v roku 2014. Jeho súťaže sa odohrali v lokalite Červená poľana, rovnako ako disciplíny alpského lyžovania. Dominovali najmä pretekári zo Severnej Ameriky.

SLOVENSKO

Je potešiteľné, že pri paralympijskej premiére tohto športu nechýbalo ani Slovensko. Reprezentoval nás v tom čase 29 – ročný rodák z Bojníc Marek Hlavina. Zverenec trénera Pavla Matiaška prišiel o nohu ako 14 – ročný po úraze na bicykli. V Soči vo svojej jedinej disciplíne crosse obsadil 19. miesto.

The post Parasnoubording appeared first on paralympic.sk.